Snehové vločky tancovali po uliciach mesta. Všade bol
pokoj, ľudia už dávno spali, svetlá domov vyhasli. Len jedna ulica nebola tak
celkom prázdna. V tme a chlade sa potulovala útla postavička. Bolo to
mladé dievča. Na to aká bola zima, bola veľmi slabo oblečená. Na sebe mala len
jedny špinavé a otrhané šaty. Vlasy dlhé a strapaté. Schúlila sa
v tmavom kúte, chránená pred chladným vetrom, položila hlavu na kolená
a zavrela oči.
Svitlo mrazivé ráno. Ulice sa začali zapĺňať, ľudia
sa ponáhľali za prácou, no nik si nevšímal dievča spiace v kúte medzi
budovami. Začala sa prebúdzať. Otvorila belasé oči a trela si skrehnuté
ruky. Bola jej strašná zima, no nemala sa čím prikryť. A tak len sedela
a upierala pohľad do prázdna. Zrazu zacítila vôňu čerstvého pečiva
a na ruke pocítila teplo. Pozrela hore a zbadala muža, ktorý jej
ponúkal koláč. Vyzeral len o niečo starší než ona, mal hnedé nakrátko
ostrihané vlasy, hlboké hnedé oči a usmieval sa na ňu.
„Vieš, videl som ťa tu sedieť a myslel som si, že asi
budeš hladná,” a vtisol jej koláč do ruky. Bol tak príjemne teplý
a chutný, že sa sám rozplýval na jazyku. Muž čakal kým doje a zatiaľ
sa predstavil. „Volám sa Peter. V tých šatoch ti musí byť zima.” Vyzliekol
si kabát a prehodil jej ho cez plecia. Na okamih sa na ňu zadíval
a pokračoval. „Sú Vianoce, sviatky lásky a pokoja. Nikto by nemal
zostať sám. Ak nemáš nikoho, mohla by si ísť s mnou. Žijem sám
v malom byte. Čo povieš? Chceš ísť so mnou?” Dievčina prikývla. „To som
rád. Budeme si navzájom robiť spoločnosť. Ale ešte stále neviem, ako sa voláš.”
Na okamih zaváhala.
„Som Laura.” Peter sa pousmial. „Laura...To je pekné meno.
Tak poď.” Chytil ju za ruku a pomohol jej vstať.
Prešli niekoľko ulíc, až napokon zastali pred vysokou
bytovkou. Peter vytiahol kľúče.
„Bývam až na samom vrchu. Nie je to veľký byt, ale mne
stačí. Možno sa ti tam bude páčiť.” Nastúpili do výťahu a nechali sa
vyviesť na najvyššie poschodie. Peter otvoril jedny z dverí. „Tak vitaj
v mojom skromnom príbytku.” Bol to veľmi útulný bytík. Cez veľké okná
žiarili slabé slnečné lúče a celý ho presvecovali.
„Takže tu je
kuchyňa,” Peter ukázal na miestnosť v pravo, „tu je obývacia izba
a zároveň moja spálňa a pracovňa,” ukázal pred seba. „A nakoniec
kúpeľňa,” ukázal na dvere v ľavo. Prešli do obývačky, Peter usadil Lauru
na pohovku a zamyslel sa.
„Najskôr ti nájdeme šaty. Mal by som mať niekde nejaké
odložené po mojej matke. Mohla by si si ich skúsiť, ak ti to nebude vadiť.
Potom by si sa mohla umyť a ak si hladná, môžem ti niečo pripraviť.
Súhlasíš?” Laura prikývla. Spoločne našli oblečenie, potom sa Laura odišla umyť
a Peter šiel nájsť nejaké jedlo. Keď Laura k nemu prišla, zostal
v úžase. Z otrhanej a špinavej tuláčky sa stala prekrásna
dievčina. „Páni! Pristane ti to.”
„Ďakujem,” začervenala sa.
Po jedle sa zhovárali. Peter sa dozvedel, že Laura asi
pred troma mesiacmi prišla o rodičov aj o dom pri požiari, ktorý
zničil úplne všetko. Už ďalej nemohla študovať, no nik ju nechcel prijať do
zamestnania. A tak zostala bez peňazí, bez jedla a prístrešia na
ulici.
„To mi je ľúto,” povedal nakoniec. „No ak budeš chcieť,
môžeš tu zostať. Mne to vadiť nebude. Aspoň budem mať spoločnosť.” Na hodnú
chvíľu sa odmlčali ponorení do vlastných myšlienok a spomienok. Napokon
Peter prehovoril. „Sú Vianoce a ja nemám ani stromček. No večer, ak nebude
snežiť, mohli by sme si vyjsť nad mesto a pozrieť sa na rozsvecovanie
mestských Vianočných stromčekov.”
„Dobre. To bude pekné,” súhlasila Laura.
Nadišiel večer. Keďže na oblohe nebolo jediného mračne,
z ktorého by mohlo snežiť, vybrali sa na prechádzku. Vyšli nad mesto
a čakali. Nebo žiarilo jasom hviezd. Bolo síce chladno, no nefúkal vietor.
V strede mesta sa rozsvietil obrovský strom a postupne sa rozžiarili
aj tie menšie na sídliskách a i v oknách domov. Bolo to nádherné. Držali
sa za ruky. Hľadiac na tú krásu sa šťastne usmievali. Zrazu sa im pohľady
stretli. Oči im zažiarili, pery sa spojili v bozku. Na nebi zažiaril
mesiac a zalial krajinu bledým jasom. A hviezdy sa jagali tak, ako ešte
nikdy predtým.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára