Chrám Hasedera bol založený v roku 686, v časoch, keď budhizmus dorazil do Japonska, a v súčasnosti slúži ako hlavný chrám sekty Buzan. Buzan sa radí k novej škole šingonského budhizmu, ktorú v 16. stor. založil kňaz Senjo Sódžó. Táto sekta bola silne prepojená s klanom Tokugawa, ktorý v Japonsku vládol v rokoch 1603-1868, a dostávala tak podporu od šógunátu, no jej vplyv bol obmedzený prevažne na oblasť Kantó (Tokio a jeho okolie). Chrám tvorí 30 budov postavených na svahu, pričom hlavná sála sa nachádza na samom vrchole a ponúka znamenitý výhľad na okolie. Najkrajší výhľad odtiaľto si môžete užiť na jar, keď kvitnú sakury alebo, ako som už spomínala, na jeseň.
Pri vstupe nás uvítala krásna brána Niómon so sochami strážnych božstiev, za ktorou nasledovala krytá chodba s takmer 400 schodmi, ktorá vedie až k hlavnej sále na vrchole.
Schody sú lemované pivoňkami, ktoré vraj v máji krásne kvitnú, a tento chrám je nimi známy, no my sme nemali to šťastie ich vidieť. Keďže sme sem zavítali začiatkom júna, dúfali sme, že uvidíme nejaké hortenzie, čo sa nám aj splnilo.
Tesne pod hlavnou sálou nimi bolo obložené celé jedno schodisko. Bola to naozaj krása, len škoda, že tam bolo toľko ľudí a hlavne fotografov s modelkami, ktorí pre seba vyhradzovali čo najväčší úsek a obmedzovali tak ostatných návštevníkov.
Po toľkých schodoch sme si na vrchole museli na chvíľku oddýchnuť. Zatiaľ čo náš najmenší účastník dobíjal baterky, postavila som sa do radu na moje obľúbené gošuin a odniesla som si vskutku krásny kúsok so sezónnou témou.
Za zvuku recitovaných sútier sme pomaly prešli hlavnou sálou. Ja osobne som sa nemohla vynadívať na dvanásť metrov vysokú drevenú sochu božstva Kannon, ktorá je hlavným predmetom uctievania v tomto chráme, i keď bola vidieť len čiastočne. Tieto vyslovene umelecké diela sú fascinujúce a z nejakého nepochopiteľného dôvodu vo mne vzbudzujú pocit pokoja. Kľudne by som mohla stráviť aj celý deň zízaním na ne. K tejto konkrétnej soche sa dokonca viaže legenda, podľa ktorej začiatkom 8. stor. mních neďaleko dedinky Hase narazil na strom a rozhodol sa z neho vytesať sochu. Avšak strom bol tak obrovský, že z neho nakoniec vyhotovil dve sochy - jednu, ktorú môžete vidieť v chráme Hasedera v Nare, a jednu, ktorú hodili do oceánu, dúfajúc, že sa znova objaví a zachráni ľudí niekde inde. Podľa legendy druhú sochu o pätnásť rokov neskôr vyplavilo na pobreží Kamakury, kde jej postavili rovnomenný chrám Hasedera. Čo je na tom pravdy, sa asi len ťažko dozvieme, no obe sochy existujú a môžete si ich aj na vlastné oči pozrieť.
Keď sme sa dosť vynadívali na tak krásne dielo, presunuli sme sa k balkónu. Spomínala som už, aký je výhľad odtiaľ veľkolepý? Áno? To nevadí, tak si to dáme ešte raz, pretože to naozaj treba zmieniť. Z výšky si môžete pozrieť väčšinu chrámových budov, ktoré zahŕňajú aj ubytovne a knižnice, kde sa pohybujú mnísi, ktorí tu študujú, a ak máte šťastie, môžete niektorého z nich aj zahliadnuť. Z vtáčej perspektívy si môžete pozrieť aj záhrady chrámu, ktoré sme si neskôr pozreli po ceste nadol.
Z hlavnej sály sme následne prešli k päťposchodovej pagode, ktorá je vraj najkrajšia na jar, kedy je obklopená nadýchanými ružovými obláčikmi sakúr, a potom už hupky-dupky, pomaly nadol.
Niet divu, že toto miesto bolo obľúbeným pútnickým miestom už od obdobia Heian (794-1185), kedy ho navštevovalo mnoho dvorných dám. Zmienky o kvetinovom chráme nájdete aj v románe Príbeh princa Gendžiho, ktorý napísala slávna dvorná dáma Murasaki Šikibu. Je tu krásne v každom ročnom období a vždy tu nájdete niečo kvitnúť, takže pokiaľ ho ešte nemáte vo svojom itinerári, a máte tam voľné miesto a nachádzate sa v tejto oblasti, chrám Hasedera rozhodne nevynechajte.
Adresa: 731-1 Hase, Sakurai, Nara 633-0112
Otváracie hodiny: 9:00-16:30
Poplatky: 500¥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára