Úvod
Jeden z panovníkov toho začal mať dosť a rozkríklo sa, že je ochotný uzavrieť dohodu dokonca i so samotným diablom, aby získal moc a zničil ostatných panovníkov. Jedného dňa sa tento panovník vybral do divokých hôr k jazeru, ku ktorému sa nikdy nikto živý neodvážil priblížiť. Verilo sa, že tam prebýva Dračí kráľ, najhorší a najstrašnejší démon, aký kedy vkročil na zem. Nevie sa, čo sa pri tom jazere odohralo, no po niekoľkých dňoch sa panovník bez jediného škrabanca vrátil domov.
Uplynulo niekoľko týždňov a nič sa nedialo. Avšak v deň osemnástich narodenín jeho prvorodenej dcéry, dievča nastúpilo do koča a hŕstka najlepších vojakov ju odviezla do tých hrozných hôr. Keď sa odtiaľ vrátili, koč bol prázdny. Po dievčati sa zľahla zem. Nik nevie, čo sa s ňou v tej divočine stalo a muži, ktorí ju sprevádzali, nikdy nič neprezradili.
Mesiac po jej zmiznutí južné kráľovstvo vyslalo obrovskú armádu k hraniciam tohto kráľovstva a nebolo pochýb, že vyhrajú. Výsledok však všetkých prekvapil. Malá armáda severného panstva to vojsko za hodinu zmietla z povrchu zemského a pri tom nestratili jediného muža. No to ich nezastavilo. Potešení týmto neuveriteľným činom, pokračovali neúnavne ďalej na juh a podrobili si celé kráľovstvo. Potom sa otočili na východ a i to kráľovstvo si bez straty jediného muža podrobili. Takto dobíjali jedno kráľovstvo za druhým a nakoniec si podrobili celý ostrov. Ľudia tomu nemohli uveriť a čoskoro sa rozkríklo, že panovník musel s Dračím kráľom uzavrieť nejaký druh dohody, a preto dokázal vyhrať každú bitku.
Keď panovník zostarol a pobral sa na druhý svet, jeho miesto zaujal jeho najstarší syn. Oženil sa a so svojou ženou mali mnoho detí. Keď sa začali blížiť osemnáste narodeniny ich prvorodenej dcéry, v krajine vypukli nepokoje. Preživší z panovníckych rodov sa pokúšali získať svoju moc a územia späť. V deň osemnástich narodenín dcéru v koči vyslali do hôr, a tak ako sa to stalo i predtým, muži sa vrátili s prázdnym povozom. A vladár znova vyhral.
Odvtedy každý panovník v deň osemnástich narodenín poslal svoju najstaršiu dcéru do hôr a ich rod zostal neporaziteľný. Časom pri tom hroznom jazere nechali vystavať svätyňu, do ktorej sa vraj chodili modliť a uctievať Dračieho kráľa, teraz už patróna ich rodu. Tvrdili, že ich najstaršie dcéry tu zaujímajú úlohu hlavných kňažiek, aby odvrátili pozornosť od ich zmiznutí.
Obyčajný ľud počas storočí z toho vytvoril legendu, rozprávku, ktorú rozprávali deťom na dobrú noc a pravda sa začala vytrácať zo sveta. Panovníci sa postarali o to, aby ich prvorodené dcéry zostali utajené, skryté pred svetom pod zámienkou, že sa pripravujú na svoju úlohu kňažiek. Po tajme ich i naďalej posielali do hôr, odkiaľ sa už nikdy nevrátili, no nik ich ani nehľadal. O ich existencii a skutočnom osude, ktorý na nich čaká, vedelo len pár ľudí na dvore a tí to nikdy nesmeli prezradiť. Ktokoľvek sa pokúsil dievčatám pomôcť, bol bez milosti popravený. A tak tajomstvo panovníckej rodiny zostalo po generácie chránené a ich vláda neohrozená.
Terajší vladár spravil všetko, aby udržal existenciu svojej prvorodenej dcéry v tajnosti. Len čo dievčatko trochu podrástlo a najmä, keď prišlo na svet ďalšie dieťa, zavreli ju do tajných komnát so záhradou. Nikdy tam nikto nesmel vojsť. Starostlivosťou o ňu poveril mladého chlapca, nindžu, ktorý od malička prejavoval nevídané nadanie a už v trinástich rokoch patril k jeho najspoľahlivejším mužom.
Chlapec sa úlohy ujal a svedomite ju plnil. Napriek svojmu výcviku si však nedokázal pomôcť a dievčatka mu bolo ľúto. Vladár mu zatiaľ neprezradil, prečo musí byť zatvorená, odlúčená od sveta, rodiny a hlavne svojej matky, a jeho jedinou úlohou bolo postarať sa, aby dievča žilo. A tak sa jeho zvykom stalo robiť viac, než sa od neho vyžadovalo. Rozhodol sa, že ju naučí všetko, čo žena v jej postavení bude potrebovať vedieť a možno i viac. Dievčatko však ešte bolo malé, a tak vo voľných chvíľach špehoval dvorné dámy, aby pochytil, čo ju vlastne bude učiť.
Netrvalo dlho a dievčatko k nemu priľnulo. Rýchlo si osvojilo všetko, čo ju učil. To ho veľmi tešilo a za odmenu jej začal nosiť knihy a príbehy jej pred spaním čítať. A tak čas letel a z dievčatka vyrástla krásna dievčina. V neprítomnosti jej ochrancu, priateľa a učiteľa, knihy sa stali jej jedinými spoločníkmi a ona ich lačne hltala. Nindža, teraz už dospelý muž, sa pred každou misiou vždy uistil, že má nielen dosť kníh pre radosť, ale i k vzdelávaniu sa. Keď sa vrátil, s úsmevom mu ich prečítané zase vrátila a čakala na nové.
A tu, v deň pred jej osemnástimi narodeninami sa náš príbeh začína.
Kapitoly:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára