Kinkakudži

Keď sa povie Japonsko, jedným z ikonických miest, ktoré sa vám určite vybaví, je chrám Kinkakudži (Rokuondži), známejší skôr ako Zlatý pavilón. Kinkakudži je jednou z najobľúbenejších a najznámejších turistických atrakcií, a preto nech sa tam vydáte kedykoľvek, vždy narazíte na davy. My sme sa tam aj s našou návštevou vybrali v sobotu poobede asi hodinu pred zatváračkou, a davom a čakačkám na fotospoty sme sa ani tak nevyhli, no na rozdiel od niektorých sme si ich, síce neradi, no vystáli.

Kinkakudži je zenový chrám nachádzajúci sa v severnej časti Kjóta, ktorého horné dve poschodia sú pokryté zlatými listami. Pôvodne bol postavený v roku 1394 ako vila pre šóguna Jošimicua Ašikagu a chrámom sekty Rinzai sa stal až v roku 1408 po jeho smrti. Jošimicu bol tretím šógunom Ašikagského šógunátu v období Muromači (1336-1573) a počas jeho vlády šógunát dosiahol politickú stabilitu. Keď v roku 1395 odstúpil zo svojich verejných funkcií, presťahoval sa do vily, ktorej súčasťou bol aj Zlatý pavilón, kde niekoľkokrát prijal vyslancov z dvorov dynastií Ming a Čoson a sformuloval podmienky čínsko-japonskej obchodnej dohody. Znovunadviazanie obchodných stykov s Čínou prispelo ku kultúrnemu rastu pod vplyvom prevažne zenového budhizmu. Došlo k významnému rozvoju maľby tušom, drámy nó, aranžovania kvetov a čajového obradu. Jošimicu bol veľkým milovníkom umenia a hlavne čajových obradov a jeho vila sa stala centrom extravagantnej kultúry Kitajama (14.-15. stor.), ktorá bola silne ovplyvnená kultúrou čínskej dynastie Ming a ktorá sa šírila v bohatých aristokratických kruhoch v Kjóte. 

Po tom, čo sme prešli vstupnou bránou a menšou záhradou, ocitli sme sa pri jazere, ktoré pavilón obklopuje. Každé poschodie pavilónu reprezentuje iný štýl architektúry. Prízemie je postavené v štýle Šinden, ktorý sa používal pri stavbe palácových budov v období Heian. Tu sú uložené sochy Budhu Šáka a Jošimicua. Do pavilónu síce z bezpečnostných dôvodov vstúpiť nemôžete, no sochy môžete zazrieť cez otvorené posuvné dvere v zadnej časti pavilónu. Prvé poschodie je postavené v štýle Bukke, ktorý sa používal v samurajských rezidenciách, a je to zároveň prvé poschodie, ktorého exteriér je kompletne pokrytý zlatými listami. Tu sa nachádza socha bódhisattvu Kannon obklopená Štyrmi nebeskými kráľmi. Druhé poschodie je postavené v štýle čínskej zenovej siene a je pozlátené nielen zvonka, ale i zvnútra. Na vrcholku pavilónu môžete vidieť zlatého fénixa.

Zlatý pavilón sa stal inšpiráciou pre Ginkakudži (Strieborný pavilón), ktorý o niekoľko desaťročí neskôr nechal na opačnej strane Kjóta postaviť Jošimicuov vnuk Jošimasa v snahe vyrovnať sa svojmu predkovi. Napriek tomu, že Kinkakudži je impozantná stavba, je to jediná budova, ktorá sa z bývalého komplexu šóguna Jošimicua zachovala. Budova bola v priebehu svojej existencie niekoľkokrát poničená; naposledy v roku 1950 kedy ju podpálil fanatický mních. Pokiaľ sa o tom chcete dozvedieť viac, odporúčam vám prečítať si rovnomenný román z pera Jukia Mišimu - Zlatý pavilón. Súčasná stavba pochádza z roku 1955.

Ako sme pomaly postupovali okolo pavilónu, dostali sme sa k bývalým obytným priestorom hlavného kňaza (hódžó), ktoré taktiež nie sú prístupné verejnosti. Keď sme si všetko odfotili, presunuli sme sa do záhrad chrámu, kde sme si hneď na začiatku, pravdaže, kúpili omamori. A keďže bez suveníru sa domov vrátiť nedá, než sme opustili pozemok chrámu, kúpili sme si magnetky a ja som si zadovážila nové gošuin. Ako sme prechádzali chrámom, minuli sme pár čajovní, kde si návštevníci môžu posedieť pri šálke čaju a nejakej sladkosti, no my sme to nevyužili, keďže sme dlho čakali v rade pri pavilóne a chrám už pomaly zatváral.

 Adresa: 1 Kinkakujicho, Kita Ward, Kyoto, 603-8361

Otváracie hodiny: 9:00-17:00 

Poplatky: 500¥