Bjódóin

 

A aby ste nepovedali, že som nesplnila to, čo som vám sľúbila v článku o chráme Mimurotódži, tu je sľubovaný príspevok o chráme Bjódóin. Štvrť okolo chrámu je plná malebných obchodíkov s nádychom tradičného Japonska, ktoré okrem slávneho zeleného čaju, ktorý by ste si jednoznačne nemali nechať ujsť, ponúkajú rôzny tovar vrátane umeleckých predmetov. Nájdete tu tiež veľa čajovní, tradičných aj moderných, reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením. Po tom, čo sa naše oči pokochali, omamnú arómu čaju vystriedala vôňa histórie a samozrejme pribudli davy turistov. Našim jediným šťastím bolo, že počasie bolo mizerné a hrozil dážď, takže väčšina návštevníkov už mierila do mesta a my sme sa po krátkom čakaní dostali do našej destinácia.

Mimurotodži

Mestečko Udži ležiace medzi Kjótom a Narou je jedným z miest, ktoré by si žiaden turista nemal nechať ujsť, a preto sme sem jednoznačne museli zobrať aj našu návštevu. Vďaka blízkosti už spomínaných bývalých hlavných miest Japonska došlo k skorému rozvoju Udži ako samostatného kultúrneho centra. V období Heian (710-1185) tu boli postavené budovy ako chrám Bjódoin, ktorý je jedným z najobľúbenejších turistických atrakcií a ktorý predstavím v nasledujúcom článku z Japonska (prečítajte si tu), a svätyňa Udžigami, najstaršia zachovaná svätyňa v Japonsku. Udži je tiež preslávené svojím zeleným čajom, ktorý sa stal známym svojou vynikajúcou kvalitou už v 13. stor., a preto ak toto mesto navštívite, určite si ho nenechajte ujsť a ochutnajte. Je to ideálne miesto na jednodňový výlet z Kjóta a nesklame vás, či už ho navštívite tak ako my - počas sezóny kvitnutia hortenzií - alebo v inom období. Udži tiež preslávil román Príbeh princa Gendžiho z pera dvornej dámy Murasaki Šikibu (tiež obdobie Heian) a nájdete tu zaujímavé múzeum venované tomuto príbeh, ktoré tiež stojí za návštevu. Ale presuňme sa k hlavnej téme tohto článku, k chrámu Mimurotodži.

Čišakuin

 

Jeseň konečne zaklopala na dvere Japonska, a to znamená len jedno - čas na nejaký ten výlet,  honbu za mojou obľúbenou scenériou. Úprimne, toto sa udialo náhodou a neplánovane. Pôvodne sme mali zamierené na úplne iné miesto v Kjóte, no ako sme autom prechádzali okolo chrámu Čišakuin, zazreli sme žiarivé farby v hojnom počte a bolo rozhodnuté. V rýchlosti sme našli najbližšie parkovisko a vyrazili. 

To, že sa nachádzame na mieste, ktoré turisti ešte nestihli objaviť alebo ho obchádzajú, pretože je mimo zvyčajných vyšliapaných trás, nám bolo jasné hneď po príchode. Cestou sme minuli chrám Sandžúsangendó, okolo ktorého sa to návštevníkmi len tak hemžilo - ľudia sa hrnuli v húfoch z brány aj do brány, nehovoriac o tom, že sa už pomaly začala formovať rada čakajúcich na večerné osvetlenie. V chráme Čišakuin bolo tiež dosť ľudí, no vzhľadom na to, že sa nachádza v Kjóte, to bolo až smiešne málo. Nielenže sme sa mohli voľne pohybovať, dalo sa aj spraviť si pekné fotky a nikde sme nemuseli čakať v rade. Jesenný zázrak!

Kinkakudži

Keď sa povie Japonsko, jedným z ikonických miest, ktoré sa vám určite vybaví, je chrám Kinkakudži (Rokuondži), známejší skôr ako Zlatý pavilón. Kinkakudži je jednou z najobľúbenejších a najznámejších turistických atrakcií, a preto nech sa tam vydáte kedykoľvek, vždy narazíte na davy. My sme sa tam aj s našou návštevou vybrali v sobotu poobede asi hodinu pred zatváračkou, a davom a čakačkám na fotospoty sme sa ani tak nevyhli, no na rozdiel od niektorých sme si ich, síce neradi, no vystáli.

Kitano Tenmangú

Tento rok sme teda tým výletom veľa nedali, no predsa sme si jeseň nemohli nechať ujsť. Skôr než všetky listy opadajú, sme sa vydali do Kjóta, konkrétne do svätyne Kitano Tenmangú a užili si aspoň trošku krásnej jesennej prírody. Poviem vám, padlo nám to dobre - mne rozhodne.

Chrám Kódaidži

 Po návšteve chrámu Kijomizudera, sme sa predierali úzkymi uličkami s malými obchodíkmi a čajovňami. Samozrejme sme neodolali a v jednej sme sa zastavili na zmrzlinu s príchuťou matča a sakura. To bola mňamka. Keď sme sa osviežili, pokračovali sme ďalej smerom k chrámu Kódaidži.

Ako sme sa vzďalovali od chrámu Kijomizudera a obľúbených obchodných uličiek, turistov výrazne ubudlo. Konečne sme sa mohli normálne pohybovať a nikto nás nebodal slnečníkmi do hláv. Len čo sme si vyšliapali pár schodíkov, naskytol sa nám krásny a nikým nerušený výhľad na pagodu Jasaka, ktorá patrí k chrámu Hókandži. Samozrejme cestou sme si odbehli, aby sme si spravili ten dobre známy záber, no s davom turistov vo všetkých možných pózach to nebolo ono. Tento výhľad nám to však bohato vynahradil.

Chrám Kijomizudera

 

Pred nedávnom sme tu mali veľmi vzácnu návštevu, no a kam inam ich zobrať, než do Kjóta. Prvá zastávka - symbol mesta, ktorý asi každý pozná, Kijomizudera.

Poviem vám, že ten dav, cez ktorý sme sa museli predrať, aby sme sa do chrámu vôbec dostali, bol otrasný. Bolo tu nielen veľa cudzincov, ale hlavne príšerne veľa školských zájazdov. Doslova hlava na hlave a až okolo obeda sa to konečne preriedilo a dalo sa aj normálne sa pohybovať ulicami.

Posledné hanami roku 2024

 Sezóna sakúr je vždy veľmi krátka, len približne jeden týždeň, a o to sú tie prchavé okamihy vzácnejšie. Mnoho youtuberov a instagramerov nás v tomto období zasypáva videami a fotkami z množstva lokácií, cestujú naprieč krajinou a predlžujú si tento prikrátky okamih.

Nový deň = nový zážitok

Jar dorazila

 Tento rok sa predpovede riadne sekli a sakury nám začali kvitnúť omnoho neskôr, no zároveň včas, aby žiaci mohli začať školský rok pod ich rozkvitnutými korunami.

Čerešňový kvet, alebo sakura, je neoficiálny národný kvet Japonska. V japonskej kultúre má významné postavenie a ľudia ho oslavujú už celé storočia. Existuje niekoľko odrôd sakúr, od skoro kvitnúcich až po neskoro, no všetky majú jedno spoločné. Kvitnú len pár dní.

Kajabuki no Sato

Pokiaľ je slávna dedina Širakawa na vašom zozname miest, ktoré chcete navštíviť, no nechce sa vám kvôli tomu ísť až do prefektúry Gifu, toto miesto je ako stvorené pre vás. V okolí Kjóta nenájdete lepšie miesto, kde môžete okúsiť tradičnú, autentickú atmosféru japonského vidieka.

Chrám Eikandó

Chrám Eikandó, pôvodne známy ako chrám Zenrindži, je jedným z miest, ktoré si v Kjóte na jeseň nikdy nenecháme ujsť. A to nie len preto, že je slávny svojimi javorovými listami, ale predovšetkým preto, že je to krásne a príjemne miesto, vlastne jedno z mála, u ktorých stojí za to pretrpieť aj neskutočné davy turistov.

Chrám sa nachádza severne od chrámu Nanzendži a patrí k budhistickej škole Džódo. Škola Džódo je škola budhizmu čistej zeme odvodená z učenia bývalého mnícha školy Tendai, Hónena. Založená bola v roku 1175 a spoločne so školou Džódo Šinšú je v Japonsku najrozšírenejšou školou budhizmu.

Chrám Tódži

Chrám Tódži, miesto, ktoré nás vždy po príchode do Kjóta privíta ako prvé. Roky som po ňom poškuľovala a dych sa mi tajil, keď som zbadala jeho impozantnú pagodu týčiacu sa nad okolitými budovami či už z auta alebo šinkansenu. No navštíviť sa mi ho podarilo len nedávno a rozhodne to bol zážitok, ktorý si chcem zopakovať. Vôbec niet divu, že tak ako mnoho iných krásnych miest v Kjóte, je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Chrám Tódži alebo ak chcete Východný chrám, bol postavený na začiatku obdobia Heian (794-1185), kedy sa Kjóto stalo hlavným mestom Japonska a zostalo ním po celých nasledujúcich 1000 rokov. Tento ohromný chrám, ktorý kedysi mal aj sesterský chrám Saidži (Západný chrám, dnes už neexistuje), slúžil ako južný vchod do mesta a patril k strážnych chrámom hlavného mesta.

Ginkakudži

Ginkakudži, známy tiež ako Strieborný Pavilón, patrí k mojim najobľúbenejším miestam v Kjóte, kam sa rada vraciam. Možno na prvý pohľad nie je taký úchvatný a očarujúci ako jeho zlatá predloha, no krásu možno nájsť i v jednoduchosti. Chrám síce je navštevovaný, no nie sú v ňom tlačenice, takže ďalšie veľké plus a dôvod, prečo si ho nenechať ujsť.

Ginkakudži je zenový chrám nachádzajúci sa pri východnom pohorí Kjóta, Higašijama. Chrám v roku 1482 nechal postaviť šógun Ašikaga Jošimasa ako odpočinkovú vilu podľa vzoru vily svojho starého otca, Kinkakudži (Zlatý Pavilón). Vilu následne premenili na zenový chrám po Jošimasovej smrti v roku 1490.

Chrám Džódžakkódži

Chrám Džódžakkódži je síce jedným z menších chrámov, ktoré môžete nájsť na hlavnej turistickej trase v Arašijame, no rozhodne stojí za to, aby ste sa v ňom zastavili. Obzvlášť na jeseň sa z neho stáva ideálne turistické lákadlo, a i keď to nie je miesto, ktoré pri svojej návšteve nesmiete vynechať, pokiaľ si však chcete aspoň na chvíľu oddýchnuť od davov a užiť si ticho a krásnu prírodu, tu ste na správnej adrese. 

Chrám Tenrjúdži

Chrám Tenrjúdži je najdôležitejším chrámom v oblasti Arašijama a je prvým z piatich najväčších zenových chrámov Kjóta. Tento chrám bol už niekoľko rokov na mojom zozname miest, ktoré chcem navštíviť a výlet do Arašijami mi tento sen splnil.

Arašijama

Arašijama je druhá najvýznamnejšia turistická oblasť v Kjóte, ktorú by ste si určite nemali nechať ujsť. My sme sa sem vybrali na jeseň, pretože práve na jeseň je najväčším lákadlom a to nielen pre zahraničných turistov. Kjóto po 1000 rokov bolo hlavným mestom Japonska, a tak ako vo zvyšku mesta, i tu môžete nájsť množstvo chrámov a svätýň, no hlavným lákadlom tejto oblasti zostáva slávny bambusový háj.

Arašijama sa nachádza na západnom okraji Kjóta, asi polhodinu vlakom z centra. Arašijama znamená búrková hora. Táto oblasť je pomenovaná po hore za riekou Ói (v tejto časti nazývanej Kacura), ktorá tvorí pozadie tejto oblasti. Arašijama je obľúbenou destináciou už od obdobia Heian (794 - 1185), kedy si sem šľachta chodila užívať prírodné krásy a i dnes je obľúbená najmä na jar a na jeseň.

30. narodeniny – oslava v Heian Džingú

Toto som napísala asi mesiac po tom, čo sa to stalo a úprimne - žerie ma to do dnes deň. Dlho som  rozmýšľala, či to nechám v zošite alebo nie, ale je to, čo to je. Skutočne sa to stalo. Tak prečo si aspoň trochu neuľaviť, keď môžem. Koniec koncov toto je môj priestor, môj svet a môžem do neho vložiť, čo uznám za vhodné. Nikoho nenútim čítať to, je na každom z vás, ako sa rozhodnete. 

Pokiaľ sa však necítite na čítanie o nepríjemných stránkach života a chcete si len niečo málo prečítať o svätyni Heian Džingú, zamierte k druhému podnadpisu. Odtiaľ je to už safe.

Jeseň v Japonsku a kam zájsť na výlet

Už som v Japonsku 6 rokov a za ten čas som mala možnosť navštíviť vcelku dosť veľa miest a v rôznych ročných obdobiach. Napriek krásam každého obdobia, mojím najobľúbenejším zostáva jeseň, ktorá na rozdiel od tej slovenskej, je teplá a slnečná.