Bjódóin

 

A aby ste nepovedali, že som nesplnila to, čo som vám sľúbila v článku o chráme Mimurotódži, tu je sľubovaný príspevok o chráme Bjódóin. Štvrť okolo chrámu je plná malebných obchodíkov s nádychom tradičného Japonska, ktoré okrem slávneho zeleného čaju, ktorý by ste si jednoznačne nemali nechať ujsť, ponúkajú rôzny tovar vrátane umeleckých predmetov. Nájdete tu tiež veľa čajovní, tradičných aj moderných, reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením. Po tom, čo sa naše oči pokochali, omamnú arómu čaju vystriedala vôňa histórie a samozrejme pribudli davy turistov. Našim jediným šťastím bolo, že počasie bolo mizerné a hrozil dážď, takže väčšina návštevníkov už mierila do mesta a my sme sa po krátkom čakaní dostali do našej destinácia.

Mimurotodži

Mestečko Udži ležiace medzi Kjótom a Narou je jedným z miest, ktoré by si žiaden turista nemal nechať ujsť, a preto sme sem jednoznačne museli zobrať aj našu návštevu. Vďaka blízkosti už spomínaných bývalých hlavných miest Japonska došlo k skorému rozvoju Udži ako samostatného kultúrneho centra. V období Heian (710-1185) tu boli postavené budovy ako chrám Bjódoin, ktorý je jedným z najobľúbenejších turistických atrakcií a ktorý predstavím v nasledujúcom článku z Japonska (prečítajte si tu), a svätyňa Udžigami, najstaršia zachovaná svätyňa v Japonsku. Udži je tiež preslávené svojím zeleným čajom, ktorý sa stal známym svojou vynikajúcou kvalitou už v 13. stor., a preto ak toto mesto navštívite, určite si ho nenechajte ujsť a ochutnajte. Je to ideálne miesto na jednodňový výlet z Kjóta a nesklame vás, či už ho navštívite tak ako my - počas sezóny kvitnutia hortenzií - alebo v inom období. Udži tiež preslávil román Príbeh princa Gendžiho z pera dvornej dámy Murasaki Šikibu (tiež obdobie Heian) a nájdete tu zaujímavé múzeum venované tomuto príbeh, ktoré tiež stojí za návštevu. Ale presuňme sa k hlavnej téme tohto článku, k chrámu Mimurotodži.

Svätyňa Ómiwa

Svätyňa Ómiwa sa nachádza v oblasti Sakurai v prefektúre Nara a je považovaná za jednu z najstarších, ak nie úplne najstaršiu svätyňu v Japonsku vôbec. Žiaľ, jej presný vek nie je známy. Samotná oblasť Sakurai a Asuka sú označované ako kolíska japonskej civilizácie a nájdete tu mnoho starodávnych chrámov, svätýň, hrobov a kamenných monumentov. Práve v tejto oblasti prví japonskí cisári zakladali svoje hlavné mestá. 

Obon pod horou Fudži (2. deň)

Druhý deň sa začal ďalším lejakom, ale bol to náš posledný deň v prefektúre Šizuoka, a preto sme si privstali, najedli sa a zbalili si kufre. Náš plán bol jednoduchý - doobeda navštíviť dve miesta, ktoré by sa páčili hlavne malému, obed a potom už len cesta domov. A tak sme sa vydali spiatočným smerom a zastavili sa v mesta Kakegawa. Cestou sme v meste zahliadli pekný hrad, no to nebol náš cieľ. My sme mali zamierené k zvieratkám.

Obon pod horou Fudži (1. deň)

Obon je budhistický sviatok pripomínajúci naše slovenské dušičky, kedy si Japonci pripomínajú svojich zosnulých predkov. Je to jeden z troch najväčších sviatkov v Japonsku. Japonci tento takmer týždeň voľna uprostred Augusta zvyknú využívať na cestovanie či už doma alebo do zahraničia. Nákupné stredisko, kde pracujem, sa pyšní heslom otvorené 365 dní v roku, takže sa mi žiaľ aj počas tohto týždňa ušli dve smeny. Preto sme nemohli ísť na nejak dlhú dovolenku, no rozhodli sme sa aspoň počas predĺženého víkendu navštíviť prefektúru Šizuoka.

Botanická záhrada Nagai

 

Jedným z najlepších miest, kde si vychutnať sezónne kvety, je jednoznačne botanická záhrada, a jednu takú máme aj tu, v Ósake, takže som si ju nemohla nechať ujsť a vzala som tam našu návštevu. Než sme sa tam však vydali, pre istotu som si pozrela, čo tam kvitne a či vôbec niečo. Našťastie záhrada má vlastnú prehľadnú webstránku, kde je všetko pekne zhrnuté (tu). I keď ruže mali podľa stránky už po sezóne, hortenzie sa zdali byť v plnom kvete, a tak sme sa mali na čo tešiť. V deň výletu sme síce museli prejsť bludiskom staníc a vlakov v rannej špičke, no všetko sme zvládli a úspešne sme sa dostali k cieľu našej cesty.

Dopoludnie v parku Jamadaike

Japonsko je krajina, ktorá sa pyšní nielen množstvom turisticky zaujímavých miest, ale aj krásnou prírodou. Najkrajšiu prírodu prirodzene nájdete v početných národných parkoch, na horách, v záhradách alebo na dedinách, kde vás nebudú rušiť davy turistov. No aj mestá sa tu snažia, aby svojim obyvateľom mohli ponúknuť aspoň kúsok zelene, a povyrazenie si a prečistenie hlavy, či už pre jednotlivcov, rodiny alebo priateľov. Jedným z takých miest je rozhodne aj park Jamadaike v meste Hirakata v severnej časti prefektúry Ósaka.

Hasedera

 

V jednu upršanú nedeľu sme sa s našou vzácnou návštevou vybrali do prefektúry Nara, aby sme navštívili jeden z najstarších budhistických chrámov v Japonsku. Cestou nám síce lialo tak, že sme mysleli, že sa na mieste budeme musieť otočiť a ísť domov, no šťastena nám priala a lejak prešiel do jemného dažďa, až úplne ustal, a my sme si mohli vychutnať pohodovú prechádzku s veľkolepou vyhliadkou. Malebná dedinka Hase, v ktorej sa chrám Hasedera nachádza, leží v hlbokom údolí. Scenéria, ktorú toto miesto ponúka, je nádherná a dychberúca po celý rok, no najviac pozornosti priťahuje na jeseň,  keď sa okolité hory sfarbia do červena a žlta. Cestu ku chrámu lemuje mnoho tradičných reštaurácií, čajovní a obchodíkov, z ktorých sa linula lahodná vôňa čajov a čerstvo pečených kusamoči, až sa nám slinky zbiehali.

Kinkakudži

Keď sa povie Japonsko, jedným z ikonických miest, ktoré sa vám určite vybaví, je chrám Kinkakudži (Rokuondži), známejší skôr ako Zlatý pavilón. Kinkakudži je jednou z najobľúbenejších a najznámejších turistických atrakcií, a preto nech sa tam vydáte kedykoľvek, vždy narazíte na davy. My sme sa tam aj s našou návštevou vybrali v sobotu poobede asi hodinu pred zatváračkou, a davom a čakačkám na fotospoty sme sa ani tak nevyhli, no na rozdiel od niektorých sme si ich, síce neradi, no vystáli.

Chrám Kódaidži

 Po návšteve chrámu Kijomizudera, sme sa predierali úzkymi uličkami s malými obchodíkmi a čajovňami. Samozrejme sme neodolali a v jednej sme sa zastavili na zmrzlinu s príchuťou matča a sakura. To bola mňamka. Keď sme sa osviežili, pokračovali sme ďalej smerom k chrámu Kódaidži.

Ako sme sa vzďalovali od chrámu Kijomizudera a obľúbených obchodných uličiek, turistov výrazne ubudlo. Konečne sme sa mohli normálne pohybovať a nikto nás nebodal slnečníkmi do hláv. Len čo sme si vyšliapali pár schodíkov, naskytol sa nám krásny a nikým nerušený výhľad na pagodu Jasaka, ktorá patrí k chrámu Hókandži. Samozrejme cestou sme si odbehli, aby sme si spravili ten dobre známy záber, no s davom turistov vo všetkých možných pózach to nebolo ono. Tento výhľad nám to však bohato vynahradil.

Chrám Kijomizudera

 

Pred nedávnom sme tu mali veľmi vzácnu návštevu, no a kam inam ich zobrať, než do Kjóta. Prvá zastávka - symbol mesta, ktorý asi každý pozná, Kijomizudera.

Poviem vám, že ten dav, cez ktorý sme sa museli predrať, aby sme sa do chrámu vôbec dostali, bol otrasný. Bolo tu nielen veľa cudzincov, ale hlavne príšerne veľa školských zájazdov. Doslova hlava na hlave a až okolo obeda sa to konečne preriedilo a dalo sa aj normálne sa pohybovať ulicami.

Park Daisen

Jeseň 2020

Je to už naozaj dlho, čo som sem pridala nejaký cestovateľský článok a veru mám čo doháňať. Ale začnime pekne poporiadku. Vráťme sa teda späť ku dňu detí v Máji (5/5), kedy sme navštívili park Daisen v meste Sakai.

Je to vcelku rozľahlý park v rozlohou približne 35ha, ktorý sa nachádza v pomerne zaujímavej lokalite a očividne má omnoho viac lákadiel než som si pôvodne myslela. Rozhodne ho nabudúce budem musieť lepšie preskúmať.

Posledné hanami roku 2024

 Sezóna sakúr je vždy veľmi krátka, len približne jeden týždeň, a o to sú tie prchavé okamihy vzácnejšie. Mnoho youtuberov a instagramerov nás v tomto období zasypáva videami a fotkami z množstva lokácií, cestujú naprieč krajinou a predlžujú si tento prikrátky okamih.

Nový deň = nový zážitok

Raj na zemi

 Hlavná sezóna sakúr je v plnom prúde a kam inam by som šla si ju užiť, než na svoje obľúbené miesto. Toto je moja jediná šanca na hanami, keďže celý týždeň budem v práci a som naozaj rada, že i počasie sa rozhodlo mi dopriať. Bolo síce zamračené, no aspoň nepršalo.

Jar dorazila

 Tento rok sa predpovede riadne sekli a sakury nám začali kvitnúť omnoho neskôr, no zároveň včas, aby žiaci mohli začať školský rok pod ich rozkvitnutými korunami.

Čerešňový kvet, alebo sakura, je neoficiálny národný kvet Japonska. V japonskej kultúre má významné postavenie a ľudia ho oslavujú už celé storočia. Existuje niekoľko odrôd sakúr, od skoro kvitnúcich až po neskoro, no všetky majú jedno spoločné. Kvitnú len pár dní.

Slivkový sad na Ósackom hrade

 Hlavný článok o Ósackom hrade

 

Jar je tu! A tak ako sa zobúdza príroda, aj ja sa zobúdzam. Slnečné, teplé dni pribúdajú a mňa to začína ťahať von, kde je konečne i niečo iné než len holé stromy a blato.

Banpaku Kinenkóen

 

Prišiel deň voľna a my sme nevedeli, čo s ním. Keďže sme malému už dávnejšie sľúbili jazdu monorail, povedali sme si, že prečo nie dnes a vyrazili na cesty.

World Ranch

Ak máte deti, jedným z najlepších miest, kam ich v Ósake zobrať, je World Ranch (Svetový ranč). World Ranch je rekreačné miesto obklopené zeleňou v západnom štýle a nájsť ho môžete na úpätí hory Kongo neďaleko mesta Tondabajaši. My sem chodievame tak často, že uvažujeme o zakúpený celoročnej permanentky.  Syn sa tu vždy vyblázni a nadšene pobehuje medzi zvieratami, má z toho veľký zážitok. V nedeľu sme mali pekné počasie a netypicky pre December 19°C, a tak sme si sem znova zašli na výlet.

Park Minoo

Keď sa povie Ósaka, všetci, vrátane samotných Japoncov, si vybavia jedlo! Dokonca i miestne cestovateľské príručky sa zameriavajú takmer výhradne na jedlo. Ósaka je však omnoho viac a kým tu budeme žiť, mám v úmysle ju preskúmať a vydolovať z nej toľko pokladov, koľko sa bude dať. Prvým miestom, ktoré sme po prisťahovaní v Ósake navštívili bol park Minoo, tak sa naň poďme lepšie pozrieť.

Jesenná rovnodennosť

Higan alebo Ohigan je v Japonsku obdobím prejavovania vďaky predkom a prírode. Tento budhistický sviatok zahŕňa obdobie siedmych dní - tri dni pred a tri dni po jesennej rovnodennosti. Slovo higan znamená druhý breh, čiže svet mŕtvych. Ľudia zvyknú navštevovať hroby, pripomínajú si svojich predkov a vzdávajú im hold.