Prefektúra Nagano je vnútrozemská prefektúra v regióne Čúbu na hlavnom ostrove Honšú. Hlavným mestom prefektúry je Nagano, ktoré spolu s mestami Macumoto, Ueda a Iida patrí k najväčším mestám prefektúry. Prefektúru Nagano tvoria pôsobivé vysokohorské oblasti Japonských Álp, ktoré zahŕňajú pohoria Hida, Kiso a Akaiši. Množstvo pohorí a prírodné krásy prefektúre získali uznanie i v zahraničí, a pretože je to vhodné miesto pre zimné športy, v roku 1998 sa tu konala Zimná Olympiáda.
Kamikóči je približne 15km dlhé horské údolie v pohorí Hida, v západnej časti prefektúry Nagano. Ponúka jednu z najpozoruhodnejších horských scenérií a je prístupné od 17. Apríla do 15. Novembra. Kamikóči je súčasťou Národného Parku Čúbu Sangaku. Tento Národný Park sa nachádza v strede už spomínaného pohoria Hida. Je to najvyššie pohorie Japonska, ktoré sa týči nad stredom hlavného ostrova. Pohorie Hida tvorí pozadie parku a tiahne sa od severu na juh.
Stredom údolia preteká rieka Azusa, ktorá ponúka množstvo krásnych scenérii. Kamikóči má mnoho prírodných krás vrátane skalnatých hôr, čistých potokov a lesov na brehu rieky. Údolie je obklopené vysokými horami ako Nišihotakadake (2909m), Okuhotakadake (3190m), Maehotakadake (3090m) a nachádza sa tu aj aktívna sopka Jakedake (2455m), na ktorú si treba dávať pozor, obzvlášť ak sa chystáte na ňu liezť.
Môžete tu nájsť pár hotelov, horské chatky, obchody so suvenírmi a hlavne kopu turistických chodníkov. Do tejto oblasti je zakázaný vstup s osobnými autami a jediný spôsob, ako sa sem dostať, je autobusom alebo taxíkom.
V centre Kamikóči sa nachádza most Kappabaši, odkiaľ vedú turistické trasy hore na vrcholy okolitých hôr i dole do údolia. My sme si zvolili príjemnú, nenáročnú trasu od jazera Taišo až k mostu Kappabaši. Táto trasa je vhodná aj pre deti a nie sú potrebné žiadne horolezecké skúsenosti.
Údolie je krásne predovšetkým na jeseň, ktorá tu vrcholí už uprostred Októbra. Cestou môžete vidieť množstvo horských kvetov a rastlín, ale stretnúť sa môžete aj s opicami a dokonca môžete naraziť i na medveďa. Preto treba dávať pozor a pokiaľ možno, zvieratká obísť z veľkej diaľky a rozhodne ich nedráždiť.
Jazero Taišo vzniklo v roku 1915, keď erupcia spomínanej sopky Jakedake prehradila rieku Azusa, a patrí k najobľúbenejším scénickým miestam Kamikóči. Z vody tu na niektorých miestach vytŕčajú rozpadnuté stromy, ktoré vyzerajú trochu bizarne. Avšak celková atmosféra miesta je veľmi príjemná a s vysokými horami na pozadí, zrkadliacimi sa na hladine pôsobí veľkolepo.
Cestou sme narazili na jazierko Taširo, ktoré je jedným z najmalebnejších miest v Kamikóči. Tento malý rybník sa nachádza pozdĺž turistického chodníka, takže nie sú potrebné žiadne zachádzky. Plocha jazierka sa v priebehu rokov zmenšila eróziou neďalekej hory Kasumizawadake a v niektorých oblastiach sa zmenilo na močiar.
 |
| Červená nie je voda, ale pôda |
Našu turistickú vychádzku sme zakončili, ako som už spomenula, pri Kappabaši alebo most Kappa. Je to vysunutý drevený most cez rieku Azusa uprosted údolia Kamikóči, ktorý je výrazným symbolom tejto oblasti. V jeho okolí sa nachádza niekoľko hotelov, reštaurácií a obchodov so suvenírmi. Názov mostu bol inšpirovaný románom Kappa, ktorý v roku 1927 napísal môj obľúbený japonský spisovateľ, Rjúnosuke Akutagawa (odporúčam prečítať si), kde sa rozprávač a hlavný hrdina vyberú do Kamikóči hľadať kappu. Kappa je svojrázny vodný duch/bôžik z japonského folklóru, ktorý pripomína nášho vodníka. Zobrazovaný býva ako zelená bytosť podobná človeku s korytnačím pancierom na chrbte a priehlbinou na hlave, v ktorej má vodu, bez ktorej je zraniteľný. Je známy tým, že má rád uhorky a sumo. Ale to už odbočujem ;) Most Kappa je obľúbeným foto-miestom s ohromným výhľadom na hory Hotaka a Mjódžindake na pozadí. Poobzerali sme sa po obchodoch a unavení po príjemnej prechádzke sme nasadli na autobus späť k parkovisku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára