Jesenná rovnodennosť

Higan alebo Ohigan je v Japonsku obdobím prejavovania vďaky predkom a prírode. Tento budhistický sviatok zahŕňa obdobie siedmych dní - tri dni pred a tri dni po jesennej rovnodennosti. Slovo higan znamená druhý breh, čiže svet mŕtvych. Ľudia zvyknú navštevovať hroby, pripomínajú si svojich predkov a vzdávajú im hold.

Ja som si to zobrala po svojom a vyšla som si na prechádzku/lov. Žijem síce v malom meste, kde toho veľa nie je, no predsa sa tu niečo zaujímavé nájde. Najskôr som zamierila k miestu, ktoré som náhodou objavila na mape, keď som hľadala trasu k jednému obchodu. Nie je to síce ničím výnimočné miesto, ale na pokojnú chvíľku a prečistenie si hlavy stačí.

Medzi týmto a susedným mestom prebieha diaľnica a v istom úseku je nad ňou urobený park s hojdačkami pre deti a mini rozhľadňou. Za pekného počasia tu môžete vidieť výškové budovy v centre Ósaky. Ja som to nenechala na náhodu a schválne som si vystihla deň, kedy aj od nás z balkóna bolo pekne vidieť až do centra a oplatilo sa. Ak nič iné, aspoň som si spravila pár fotiek. Ešte zaujímavejšie by to mohlo byť pri západe slnka alebo v noci, ale ja som spokojná aj s týmto.

Hneď vedľa sa nachádzajú aj ruiny Takamija, pozostatky nejakej veľkej stavby, ale ako to už v Japonsku býva, sú to len základné podporné stĺpiky, na ktorých stavba stála.

Kúsok od tohto miesta sa nachádza malá opustená svätyňa Ómorimioja stojaca na ruinách chrámu Takamija, ktorý zjavne bol postavený ako rodinný chrám na konci 7. storočia a základy jeho budov sú roztrúsené po celom kopci. Pri vykopávkach sa tu našli hlinené jamy z obdobia Džómon (13 000 - 300 pred n.l.), základy niekoľkých stavieb z obdobia Asuka (538 - 710) a zvyšky zemníc. Objavili tu i kamenné nástroje a nádoby, niektoré z obdobia Kofun (300 - 538), a mnoho ďalších vecí. Pozostatky plotov a budov dokazujú, že sa tu rozprestierali starobylé rodové sídla a obydlia obyčajných ľudí.

Ale poviem vám, že sa mi tu veľmi nepáčilo. Nie že by sa mi nepáčilo preskúmavať kolíky v zemi a pozrieť si malú svätyňu, to nie. Od prírody som strachoprd, a keď som vošla do bambusového hája obkolesujúceho svätyňu (a ruiny) a odrazu to tam začalo šuchotať a dvihol sa podivne chladný vietor, mala som dosť. Spravila som pár cvak-cvak a už som po ceste pelášila preč od toho miesta. Niekedy človek nepotrebuje ísť o polnoci na cintorín na to, aby sa bál a mne stačí naozaj málo.

Po prechádzke ulicou plnou starých domov, kde som sa teda z nepríjemného zážitku oklepala, som zamierila do ryžových polí, ktoré som si všimla už predtým. V Japonsku nič nevídané, ryžových polí tu nájdete viac než dosť. Mňa ale zlákali červené kvety, ktoré v tomto období rastú okolo nich.

Pavúčia ľalia

Pavúčia ľalia začína kvitnúť okolo jesennej rovnodennosti a preto v japončine býva označovaná ako Higanbana (kvet jesennej rovnodennosti). No má i iné názvy ako napríklad Mandžušage (kvet kvitnúci v neby). Tento kvet je spájaný s Budhizmom keďže sa často vyskytuje v chrámoch a japonských záhradách a taktiež označuje začiatok jesene.

Korienky pavúčej ľalie sú jedovaté a preto ich často môžete nájsť okolo ryžových polí a pozdĺž riek, kde slúžia na odháňanie myší, krtkov a iných škodcov, ktorí by mohli zničiť úrodu. Často ich nájdete i na cintorínoch, kde ich úloha v minulosti bola podobná - udržať divú zver od tiel zosnulých. Dnes sa však väčšinou dáva prednosť kremácii a preto slúžia skôr už len na ozdobu.

Táto rastlinka pochádza z Číny, no keďže sa do Japonska dostala len samičia odroda, nedokáže sa sama rozmnožovať a je nutné vysádzať cibuľky. Červené kvety s úzkymi okvetnými lístkami kvitnú na vysokých stonkách a už po 2-3 týždňoch odkvitnú. Takže ak ich chcete vidieť, netreba otáľať. Červené kvety sú síce veľmi časté, no môžete nájsť i biele alebo žlté pavúčie ľalie.

Pavúčia ľalia je krásny kvet, no lepšie je ho netrhať a nechať tam, kde je. Podľa starej legendy, ak si donesiete pavúčiu ľaliu domov, zhorí vám dom. Kvet je úzko spájaný so smrťou a preto ho nikdy neuvidíte vo vázach a ani v kvetinárstvach. Dosť často sa s ním môžete stretnúť v literatúre a najmä v anime (kreslených seriáloch nielen pre deti), kde nepriamo naznačuje niečiu smrť či koniec niečoho.