Mate - Ali Hazelwood

Séria: Bride

Diel: #2

Počet strán: 457

Jazyk: ENG

Goodreads

Dátum čítania: 23/10/2025-25/10/2025

Moje hodnotenie: 5⭐

Serena Paris je osirelá, bez svorky a jedinečná. Prvý hybrid človeka a vlkodlaka mal zahojiť stáročia trvajúcu priepasť medzi druhmi. Namiesto toho sa z nej stala obeť, korisť bezohľadných politických intríg medzi vlkodlakmi, upírmi a ľuďmi. Keďže sa jej nepriatelia blížia, zostáva jej už len jedna možnosť – ak ju bude mať. Ako Alfa svorky severozápadu si Koen Alexander vyžaduje poslušnosť. Jeho autorita je taká absolútna, že len hlupák by ohrozoval jeho družku. Nezáleží na tom, že Serena jeho city neopätuje, nič mu nezabráni v tom, aby ju ochránil. Ale mocní upíri a vlkodlaci nie sú jedinými hrozbami, ktoré Serenu prenasledujú. Skôr či neskôr ju jej minulosť určite dobehne – a Koen môže byť tým jediným, čo stojí medzi ňou a úplným zničením…

Od Ali Hazelwood mám zatiaľ prečítané len tri knihy, no všetky sa mi veľmi páčili, takže som si už k hromádke prihodila pár ďalších. Toto som síce nedala na jedno posedenie ako Nevestu, ktorú som mala v slovenčine, no to neznamená, že to bolo horšie. Práve naopak. Zatiaľ čo pri Neveste som sa veľa nasmiala - v podstate od prológu až po koniec som miestami bola od smiechu v slzách - toto malo na mňa opační efekt a už od druhej kapitoly som posmrkávala. Nie som veľmi na vlkodlačie romance a omegaverse mi ešte donedávna nič nehovoril, no to sa vďaka Nevesta a Mate zmenilo. Obe knihy sú skvelými úvodníkmi do tohto druhu fantasy, jasne odpovedajú na základné otázky a vysvetľujú vlkodlačiu terminológiu. Skoro mám až chuť vyhľadať si nejaké ďalšie omegaverse príbehy. Skoro.

Hlavná hrdinka Serena sa ukázala ako vcelku zaujímavá postava, ktorá si prechádza rôznymi ťažkosťami, no pritom je rozumná a berie ohľad na svoje okolie. Serena je sirota, ktorú ako hračku a spoločníčku pridelili k Mysery, keď ako zástava mieru medzi ľuďmi a upírmi žila v ľudskej rodine. Dievčatá sa spriatelili a ako sestry spolu žili aj po tom, čo Mysery bola z úlohy "rukojemníčky" oslobodená. O tom, ako dobrý vzťah majú, je vlastne kniha Nevesta, kde Mysery po svojej priateľke pátra, takže toto vynechám. Jej druh Koen jej síce povedal o ich spojení, no hneď na mieste ju v podstate odmietol, k tomu sa zhoršilo jej zdravie a doktor jej po testovaní povedal, že jej nezostáva už veľa času. S ohľadom na povahu choroby, ktorú jej diagnostikovali, sa rozhodne žiť sama, ukrytá v lese, až kým ju nenapadne upír. Ako hybrid, kríženec vlkodlaka s človekom, je veľmi vzácna a jej existencia vyvracia fakt, že medzidruhové kríženie nie je geneticky možné. Z toho dôvodu má na krku nielen média, ale aj niekoľkých významných upírov, ktorí ju chcú skúmať a zároveň sa jej zbaviť, pretože nechcú mier. Nie je však jediná svojho druhu, a aby ochránila malú sestru Myserynho druha Loweho, snaží sa všetku pozornosť stiahnuť na seba. Keďže je už tak slabá, že sa nedokáže ani premeniť na vlka, vystavuje sa tým veľkému nebezpečenstvu a jej druh Koen, napriek ich situácii, s tým absolútne nesúhlasí. No nepokúša sa ju ani zastaviť a radšej ju presunie k sebe domov, aby ju mal pod dohľadom. Samozrejme, že ich spolužitie má svoje následky a začnú sa nielen zbližovať, ale na povrch postupne vyplávajú ich tajomstvá, lži a polopravdy, ktoré ich nielen zvedú dohromady, ale všetko aj poriadne zamotajú.

Serena, ako postava, mi bola vcelku sympatická už od samého začiatku a úprimne som s ňou súcitila. Preto toľko preliatych sĺz. Nie je síce ako Mysery, ale je vidno, že spolu vyrastali a sú najky - má kopu hryzavých poznámok. Jej postava má hĺbku a prešla si kopou traumatických situácií. Bavilo ma sledovať ako sa k veciam stavia a dokáže si s nimi poradiť, a aj ako sa postupne zbližuje s Koenom a jeho najbližšími. Koen je tak komplikovaná postava, že sa nedalo povedať či je dobrý, krutý, odosobnený, vtipný alebo seriózny, ale jeho akcie hovorili za všetko. Kvôli jeho správaniu som ho zo začiatku vôbec nemusela, no taška plná vecí, ktorých sa Serena pri nákupoch dotkla alebo si ich len pozerala, jednoznačne zaujala a už som sa na neho nepozerala rovnako. A s každým jeho ďalším činom som si ho obľubovala viac a viac.

Romantasy Mate som si poriadne užila, poplakala som si pri nej aj sa zasmiala. Úprimne, Serenina situácia bola tak komplikovaná, až sa zdalo, že vôbec nebude mať šťastný koniec, no som rada, ako to nakoniec všetko dopadlo. Jediné, čo ľutujem, je, že už asi nebude ďalšie pokračovanie z tohto sveta (teda aspoň zatiaľ som nezachytila, že by autorka ešte k tomuto niečo chystala) a Serena a Mysery aj s ich druhmi mi budú chýbať. Možno si ešte niekedy dám opačko.