Legenda o poslednej tanečnici Dračieho kráľa III

 III

Veliteľ svojho koňa viedol lesom, až kým sa nevrátili späť ku koču odstavenému na ceste. Hustý dym sa už dávno rozplynul a na zemi ležali telá niekoľkých mužov, ktorých Hayate pri prepadnutí zneškodnil. Miesto toho, aby ju znova zavreli v koča, veliteľ dal dohromady malú jazdu, ktorá okolo nich vytvorila formáciu a spoločne vyrazili vpred.

Sedlo Mie pri každom pohybe nepríjemne narážalo do brucha a rebier, až bola rada, že ju pred cestou nenechali nič zjesť. Pred očami sa jej stále dokola premietal ten okamih, keď Hayateho omráčili a on sa zrútil na zem. Mohla si len predstavovať, čo s ním asi spravia. Matne si spomínala, že hovorili  niečo o tom, že ho musia odviezť späť do paláca, kde jej otec rozhodne o tom, ako bude potrestaný. Porušil však jeho rozkazy a i napriek tomu, že patril k jeho najlepším mužom, za toto bola v ich kráľovstve smrť. V duchu sa modlila, aby to tak nebolo, aby sa jej otec nad ním zľutoval a nechal ho žiť. Netušila, čo ju čaká, no nedokázala si predstaviť žiť vo svete, v ktorom už nie je.

Kamikóči

Pred pár rokmi odrazu manžel dostal nápad, že čo keby sme predĺžený víkend v Septembri strávili v prefektúre Nagano (takže fotky ešte nie sú úplne jesenné). A tak sa aj stalo. V sobotu skoro ráno sme naložili kufre do auta a vyrazili sme. A poviem vám, poriadne sme si to užili. Príroda a kryštálovo čistá voda v tejto oblasti sú proste úchvatné.

Prefektúra Nagano je vnútrozemská prefektúra v regióne Čúbu na hlavnom ostrove Honšú. Hlavným mestom prefektúry je Nagano, ktoré spolu s mestami Macumoto, Ueda a Iida patrí k najväčším mestám prefektúry. Prefektúru Nagano tvoria pôsobivé vysokohorské oblasti Japonských Álp, ktoré zahŕňajú pohoria Hida, Kiso a Akaiši. Množstvo pohorí a prírodné krásy prefektúre získali uznanie i v zahraničí, a pretože je to vhodné miesto pre zimné športy, v roku 1998 sa tu konala Zimná Olympiáda.

Legenda o poslednej tanečnici Dračieho kráľa II

 II

Pred svitaním ju zobudila skupina slúžok, ktoré vlietli do izby, hrubo ju vytiahli z postele, vsotili ju do vane s nie veľmi teplou vodou a vydrhli ju. Nikto nepovedal jediné slovo a jej otázky a prosby ostali bez odpovede. Navliekli ju ťažkého, honosného rúcha, na hlave jej vytvorili zložitý účes a na tvár jej naniesli vrstvu rôznych líčidiel. Na žiadne slová nereagovali, poslúchli jedine, keď naliehala, aby jej do vlasov dali i hrebienok, ktorý jej daroval Hayate.

Vyvliekli ju zo záhrady cez inokedy zamknutú bránu, ani jej nedovolili vziať si niektorú z mála vecí, ktoré vlastnila. Previedli ju úzkou chodbou a cez prázdne nádvoria až k hlavnej bráne, kde už stál pripravený malý koč a hŕstka po zuby ozbrojených mužov. Jeden z nich, asi veliteľ, im vyšiel v ústrety.

Záhrada Sankeien

Záhradu Sankeien sme navštívili niekoľkokrát a nielen preto, že sa nachádzala tak blízko Onomiči, ale najmä preto, že je to jedna z najkrajších záhrad, ktoré v prefektúre Hirošima môžete nájsť. A jeseň je jednoznačne najlepšou sezónou.

Legenda o poslednej tanečnici Dračieho kráľa I

 I

Mia sedela na verande za zatvorenými presklenými dverami a pozerala do záhrady, kde sa prevaľovala hustá hmla. V myšlienkach sa neustále vracala k príbehu, ktorý práve čítala. Tak uprene hľadela do toho tajomného sveta za sklom, až sa jej zazdalo, že vidí dva nejasné obrysy. Ako sa postavy zdanlivo približovali, rozoznala obrysy muža a ženy. Prechádzali sa bok po boku a dôverne sa k sebe nakláňali. Presne ako v jednej scéne v príbehu. Žena sa však v hmle náhle rozplynula a muž zostal sám, zmätene sa obzerajúc okolo seba. Na okamih sa zdalo, že sa tiež rozplynie. Miesto toho sa však otočil Miinym smerom a natiahol k nej ruku s výrazom plným bolesti. Jeho ústa sa pohli, šepkajúc slová, ktoré nemohla počuť. Naklonila sa dopredu, pritláčajúc ruku na chladný, hladký povrch skla. Jeho oči sa prosebne na ňu upierali, volali ju. V hrdle jej vyschlo a nechýbalo veľa, aby otvorila dvere a rozbehla sa k nemu. Hmla zhustla natoľko, že muž v nej zmizol, no vzápätí sa z nej znova vynoril a ona si uvedomila, že kráča priamo k nej. Srdce jej vzrušene poskočilo v hrudi a trochu sa od dverí odtiahla. Ten vzrušujúci pocit nezmizol, ani keď spoznala tie silné ramená a strapaté vlasy. Rozoznala by ich kdekoľvek.

Záhrada Júšien

Na túto záhradu sme narazili čisto náhodou a nikdy to neoľutujem. S otcom sme boli v Múzeu umenia Adači a rozmýšľali sme, čo ďalej s načatým dňom. A tak sme hľadali, čo také v Macue a okolí ešte majú, kde by sme si mohli vychutnať jeseň. A bum! Vyskočila na nás táto záhrada.

Legenda o poslednej tanečnici Dračieho kráľa

Úvod

Hovorí sa, že na tomto ostrove sa kedysi rozprestieralo sedem kráľovstiev, ktoré medzi sebou neustále bojovali. Raz jedno kráľovstvo získalo nové územie a posunulo tak svoje hranice, inokedy vyhralo zase iné. Takto to pokračovalo roky a nezdalo sa, že to niekedy skončí.

Jeden z panovníkov toho začal mať dosť a rozkríklo sa, že je ochotný uzavrieť dohodu dokonca i so samotným diablom, aby získal moc a zničil ostatných panovníkov. Jedného dňa sa tento panovník vybral do divokých hôr k jazeru, ku ktorému sa nikdy nikto živý neodvážil priblížiť. Verilo sa, že tam prebýva Dračí kráľ, najhorší a najstrašnejší démon, aký kedy vkročil na zem. Nevie sa, čo sa pri tom jazere odohralo, no po niekoľkých dňoch sa panovník bez jediného škrabanca vrátil domov.

Múzeum umenia Adači

 

Múzeum umenia Adači, miesto, ktoré sme navštívili niekoľkokrát a dokonca sa nám sem podarilo vziať aj otca, keď nás prišiel na jeseň navštíviť. Čo je na tomto mieste také výnimočné? Je to galéria vystavujúca nádherné obrazy, a aby toho nebolo málo, je obkolesená úžasnou záhradou. Prehliadka sa odohráva nielen vo vnútri, ale čiastočne i vonku. Nemôžete sa síce vydať do záhrady a voľne sa poprechádzať, no miesto je navrhnuté tak, aby ste si ho najviac vychutnali z vyhradeného chodníka alebo z budovy múzea.

Keď svietia všetky hviezdy...