Diel: #2
Počet strán: 480
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 2/8/2026-6/8/2026
Moje hodnotenie: 4⭐
Yumi pochádza z krajiny malebných záhrad, hlbokej meditácie a duchov, zatiaľ čo Painter žije vo svete večnej temnoty, modernej technológie a desivých nočných môr. Keď sa ich životy zrazu bizarným spôsobom prepletú, dokážu odložiť vzájomné rozdiely a spojiť sily? Ak chcú zachrániť svoje komunity pred istou skazou, musia spoločne rozpliesť záhady situácie, v ktorej sa nečakane ocitli.
Môj prvý Brandon Sanderson a prekvapivo som nebola vôbec sklamaná. Napriek obrovským chválam, ktoré som na autora počula, som mala obavy, či mi sadne. Avšak minimálne tento príbeh bol super a navnadil ma v jeho tvorbe pokračovať. Autorov rozprávačský štýl je nadmieru príjemný, pútavý a okamžite ma vtiahol do deja. A to aj napriek tomu, že originálny vesmír, ktorý si očividne pre svoje diela vybudoval, vôbec nepoznám a veľakrát som netušila, na čo odkazuje. Našťastie je text napísaný tak, že tieto detaily čitateľ pre plnohodnotný zážitok vedieť nemusí - nie sú kľúčové pre samotný príbeh a slúžia skôr na vzbudenie zvedavosti preskúmať ďalšie autorove diela. Nie som síce fanúšik videohier, no aj tak poznám Final Fantasy a tú silnú inšpiráciu som v knihe okamžite vycítila. Príbeh Yumi a Paintera je neskutočne vizuálne ladený a dokonale navodzuje atmosféru fantasy hier - až sa mi zachcelo kresliť.
Dokonca aj postavy boli prekvapivo sympatické a komplexné. Yumi je "yoki-hijo", čo je niečo ako kňažka, ktorá vďaka prísnym rituálom dokáže vyvolať duchov, ktorí následne pomáhajú obyvateľom. Jej svet, napriek príliš spaľujúcej horúčave, pozostáva zo zakvitnutých záhrad, rituálov a meditácie. Na to, že je vyvolená a uctievaná, to však vôbec nemá ľahké. Jej život je plný odriekania a pravidlá jej nedovoľujú ani najmenší pôžitok - nesmie sa sama obuť, prezliecť či nakŕmiť. Hoci sa v duchu karhá za každú sebeckú myšlienku, v hĺbke duše túži spoznať skutočný svet a aspoň na okamih nebyť vyvolenou. Ako už z mojich recenzií viete, s hlavnými hrdinkami nebývam práve za dobre, ale Yumi sa mi páčila. Nebola otravná ani prehnaná, správala sa rozumne a zodpovedne a predovšetkým pôsobila reálne.
Painter, alebo Nikaro, pochádza z úplne odlišného sveta, v ktorom vládne tma, technológia a predovšetkým nebezpečné nočné mory, pred ktorými sa snaží chrániť zvyšok mesta. Jeho práca mu však nedáva pocit skutočnej užitočnosti a naplnenia. Cíti sa ako neviditeľný umelec, ktorého život a nenaplnené sny obrali o inšpiráciu tvoriť či vôbec sa o niečo snažiť. Napriek tomu stále ku svojej práci pristupuje zodpovedne - nehovoriac o tom, že je izolovaný dokonca aj od ostatných kolegov. Jednej noci na konci služby však natrafí na plne vyvinutú, nebezpečnejšiu formu nočnej mory a odrazu sa mu začnú diať podivné veci. Opäť musím vyzdvihnúť skvele spracovanú postavu, ktorá má dušu, hĺbku a ktorá sa postupne vyvíja. Zaujímavé sú dokonca aj vedľajšie postavy a ja dúfam, že sa s niektorými z nich ešte stretnem v iných knihách. (Je to vôbec možné? Nemáme tu nejakého Sandersonovho fanúšika, ktorý by mi to vedel povedať?)
Celé to zamieňanie tiel a kontrasty v životoch oboch hlavných hrdinov mi pripomínali anime Your Name (君の名は), ktoré bolo pred pár rokmi veľkým hitom a ktoré mám výnimočne celkom rada. Aj vďaka tomu som si túto knihu pochopiteľne užila. Netreba asi ani dodávať, že knižný záver bol za mňa jednoznačne uspokojivejší než ten, ktorý ponúklo spomínané anime. A čo viac k tomu dodať? Myslím, že je to viac než jasné: Yumi and the Nightmare Painter vrelo odporúčam, a to nielen knihomoľom, ktorí Sandersonovu tvorbu už poznajú. Ja sa už nesmierne teším na jeho ďalšie dielo, ktoré sa mi dostane do rúk. Pokiaľ máte nejaké odporúčania, kde začať alebo čím nadviazať, veľmi rada si ich v komentároch prečítam!
Mohlo by vás zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára