Počet strán: 360
Jazyk: CZ
Dátum čítania: 11/9/2026-12/9/2026
Moje hodnotenie: 3.5⭐
Nell Gallowsová ako jediná pred dvoma rokmi prežila útok na elitnú jednotku „temných síl“ s názvom Riøt. Odvtedy vie, že smrť si nevyberá a že v temnote prežijú len tí, ktorí sa jej naučia pozerať do očí. Keď ju pridelia k jednotke Malum, tímu posielanému tam, kam sa iní neodvážia vkročiť, nie je to pre ňu žiadne prekvapenie. Až na jeden detail: Malum viní Riøt zo smrti svojho člena. A Nell je zrazu nechcený terč. Na ceste do Kalifornie, smerom k misii, z ktorej sa možno nevráti, spraví Nell posledné impulzívne rozhodnutie – strávi noc s neznámym mužom, ktorého spoznala v lietadle. Netušila však, že ten cudzinec je nielen členom jej nového tímu… ale aj jej priamym nadriadeným. Tým najnebezpečnejším mužom, akého kedy stretla. Bones je stelesnené peklo, krutý a neľútostný, ale predovšetkým ju nenávidí od prvej sekundy. A Nell vie, že v tejto hre na prežitie je jej najväčším nepriateľom práve on. Napriek tomu, že jej Bones posúva bod zlomu až na hranicu znesiteľnosti, niekedy je ťažké uniknúť svojmu srdcu. Keď sa ich misia zmení na boj o život a evakuácia zlyhá, zostanú v pekle len oni dvaja a tam, kde neexistuje nádej, im neostáva nič iné, ako čeliť krutej pravde.
Fuuu.. Kde vôbec začať? Mám k tomuto dielu v hlave hneď niekoľko myšlienok, no akosi nie a nie nájsť ten správny začiatok klbka. Myslím, že už na prvý pohľad je jasné, že toto nie je kniha, ktorú by som si náhodne vybrala kvôli peknej obálke. Ono, keby išlo čisto len o samotný obsah, rozhodne by som po nej dobrovoľne nesiahla. Vojny a hranie sa drsných vojačikov totiž vôbec nie sú moja parketa. Keby ste ma videli, ako som pri Kostiach prevracala očami kedykoľvek sa Booth hral na hrdinského ostreľovača, určite by ste pochopili, aké hlboké opovrhnutie k čomukoľvek armádnemu cítim. Teda s výnimkou fantasy - to je zrejme jediný prípad, kedy takéto motívy dokážem bez problémov prekúsnuť a pri čítaní dokonca niekedy pociťujem skutočný záujem.
Autorku K.M. Moronovu som prvýkrát zaregistrovala, keď jej vyšla kniha Once Upon a Demon’s Heart, ktorú mám odvtedy na TBR. A keďže som jej meno takto dostala do podvedomia, okamžite mi udrelo do očí, keď jedna z bookstagrameriek zverejnila príspevok o knihe Leave Me Behind. Moja prvá, celkom logická reakcia bola: armáda? Tak to v žiadnom prípade nie je pre mňa. Ale potom ma vďaka splašeným algoritmom začala táto kniha prenasledovať na každom kroku. Čím viac som o nej čítala, tým viac som nadobúdala pocit, že by som jej predsa len mohla skúsiť dať šancu. Avšak nečakala som, že si ju nakoniec zvolím ako vôbec prvú knihu od tejto autorky. A no.. zanechala vo mne trochu zmiešané pocity.
Niežeby sa mi príbeh nepáčilo, práve naopak. Miestami som doň bola vážne zažraná a paradoxne mi vo výsledku neprekážala ani väčšina toho príšerného hrania sa na drsných elitných vojačikov. Vlastne, čo to trepem. Na nervy mi to brnklo len raz, a to pri záverečnej misii, no vôbec to nebolo také hrozné, ako som sa pôvodne obávala. Do čítanie som totiž išla s pevným presvedčením, že ak knihu pre niečo nedočítam, bude to práve kvôli tomuto armádnemu prostrediu. No napodiv, jediné mínusové body nakoniec vzišli z tej príliš temnej zložky romantiky, ktorá bola miestami na môj vkus už predsa len trochu cez čiaru.
Ak mám byť úplne úprimná, obidvaja hlavní hrdinovia sú pošahaní takým spôsobom, že sa už nachádzajú ďaleko za hranicou opraviteľnosti. V mojich očiach sú to presne tie typy ľudí, čo si dobrovoľne zvolia zabíjanie, užívajú si momenty krvi preliatia a zvrátené psychologické hry si vychutnávajú aj v súkromí. Nečakala som však, že veliteľ Eren bude ešte pošahanejší než samotná hlavná hrdinka Nell a jeho dvojča s krycím menom Bones, ktorému to v deji miestami poriadne špliechalo na maják.
Ale to bola zrejme hlavná pointa celého príbehu (smiech) - banda totálne zlomených, zničených ľudí sa najskôr pokúša sceliť do funkčnej jednotky hrami na prežitie. Pri nich má, samozrejme, mužské osadenstvo neustále nutkanie dokazovať si, akí sú to veľkí kohúti, čo nedokážu prekúsnuť, že sa im žena dokáže vyrovnať. Následne sa všetci spoločne vydajú otestovať si svoje schopnosti naostro do terénu, kde ich čaká kopa drsných zvratov a prekvapivých zistení. No a uprostred tohto celého chaosu sa rozvíja tá najpodivnejšie romantika, s akou som sa doposiaľ v literatúre stretla. Možno to takto c skratke neznie práve najlepšie, no vážne ma to celkom dosť bavilo, čo ma nakoniec samú najviac prekvapilo.
Tento príbeh jednoznačne otestoval a o niečo jasnejšie definoval moje doterajšie čitateľské hranice. Až si v duchu hovorím, čo ma potom čaká pri takej knihe ako Haunting Adeline, ktorá je v komunite označovaná za podobne extrémny psychologický bizár. Na jednej strane sa toho trochu desím, no na druhej ma to neskutočne láka. Jediný spôsob, ako otestovať svoje limity, je skrátka skúšať rôzne typy knihy v rámci svojich obľúbených žánrov. Ja som vyskúšala Leave Me Behind a napriek niekoľkým veciam, ktoré mi úplne nesadli, to bolo pútavé a zaujímavé čítanie. Avšak je to subžáner, pri ktorom otvorene hovorím, že priveľa skrátka škodí, a rozhodne si na nejaký čas plánujem dať od podobných kníh pauzu. (Ale pretože anotácie zásadne veľmi nečítam a vyberám si knihy čisto podľa vizuálu obálky a sem-tam počtu strán, stať sa v blízkej budúcnosti môže naozaj všeličo.)
Kniha Leave Me Behind jednoznačne nie je určená pre slabé povahy. Pokiaľ sa predsa len rozhodnete vyskúšať túto dark romancu z drsného armádneho prostredia, určite si vopred nezabudnite dôkladne prečítať varovania, aby ste presne vedeli, do čoho idete. Čo sa týka samotného rozprávačského umenia, autorka má čitateľom rozhodne čo ponúknuť, a preto sa úprimne teším, až od nej časom vyskúšam aj iné knihy.
Mohlo by vás zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára