Diel: #2
Počet strán: 368
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 1/9/2026-2/9/2026
Moje hodnotenie: 3.75⭐
Katedrála Aisling leží v ruinách. Rodrick Myndacious, Bartolomej a Maude Bauerová sú podľa všetkého mŕtvi a kráľovstvo sa zmieta v chaose. Aby kráľ Benji upevnil svoju moc, vezme si Sybil Dellingovú za manželku a po celom kráľovstve usporiada sériu turnajov. Bude to však oslava jeho vlády alebo začiatok jeho pádu? Hoci Benji drží Sybil v zajatí a pod vplyvom drog, nedokáže zlomiť jej odhodlanie pripraviť ho o moc. A nebude na to sama. Pomôcť by jej mohol záhadný muž bez mena a spomienok, ktorý sa v turnajoch prebojuje medzi najlepších. Kým sa Benji po páde Omenov zúfalo snaží udržať pri moci, Sybil a jej záhadný spojenec hľadajú niečo úplne nové, v čo by mohli veriť. V krajine, kde sa príbehy opakujú a kráľ môže byť rovnako krutý ako boh, totiž existuje len jediný spôsob, ako zničiť vieru Kameňovodného kráľovstva – zachrániť ju.
Asi sa pýtate, prečo dávam také podivné hodnotenie, keď u mňa zvyčajne bývajú len celé alebo polovičné hviezdičky. No, bude to asi tým, že som sa nevedela stopercentne rozhodnúť, ako s touto horúcou novinkou vlastne naložiť. Dokonca som sa na to skúsila vyspať, no ani to nezabralo. Na jednej strane som na pokračovanie Bartholomewa čakala s prepáčením ako kura na sopeľ a neuveriteľne som sa naň tešila. Bodaj by aj nie, keď prvý diel bol taký skvelý, skončil tak neskutočne napínavo a autorkina predošlá dilógia The Shepherd King bola hotový poklad. A áno, samotný príbeh som si skutočne naplno užila a bol vážne dobrý, no niečo mi v ňom predsa len chýbalo.
Rachel Gillig očividne nasadla na momentálne populárnu vlnu rytierov a rytierok a pridala do literárneho éteru nanajvýš zaujímavý kúsok. Bartholomew ohúril širokú komunitu čitateľov, totálne si nás omotal okolo prsta a nejedného z nás dohnal k slzám. Goticky ladený, temný príbeh o dobrodružnej honbe za Omenmi, o ich zabíjaní a privlastňovaní si ich mocných relikvií, má neodškriepiteľný charakter. Pridajte k tomu rytiera s čiernou linkou a vidmu, ktorá chytila do ruky kladivo a dláto, stala sa bojovníčkou, a dostanete knižnú bombu, ktorá prevalcovala sociálne siete. Veru, kniha The Knight and the Moth (na Slovensku vyšla ako Rytier a moľa) poriadne zavírila vodami knižných milovníkov. Priznám sa, že moje očakávania boli preto skutočne vysoké, no ani hodiny po dočítaní pokračovania The Knave and the Moon nemám ten správny pocit zadosťučinenia. Aspoň nie úplného.
Katedrála Aisling je zničená, jej priatelia sú podľa všetkého mŕtvi a kráľ, ktorého tak verne nasledovali, ich všetkých chladnokrvne zradil. Benji odvliekol Sybil do svojho hradu, kde ju nielen uväznil, ale ju aj prinútil zúčastniť sa jeho pofidérnych plánov. Môže Sybil prinúť, aby si ho vzala a navonok sa mu podriadila, no nedokáže zlomiť jej ducha a zabrániť jej v tichej pomste. Sybil bola aj v tomto pokračovaní skrátka.. Sybil. Svoj neoblomný charakter si udržala, hoci bola zranená a omámená drogami. Avšak jej postava v mojich očiach zrazu niečo postrádala - niečo vitálne, čo z nej robilo takú dobrú hrdinku v prvej knihe. Možno aj preto som nakoniec rada, že značná pozornosť sa presunula niekam inam. Lenže o tom hovoriť veľmi nemôžem, pretože by som sa len sťažka vyhla spoilerom.
Čo si teda k tomuto dielu môžeme povedať bez toho, aby som vám prezradila priveľa a pokazila moment prekvapenia? Nedetailným dejom a drobnými štylistickými poznámkami snáď nič nepokazím.
Ako je už z anotácie jasné, kráľ Benji sa pokúša upevniť svoju moc všetkými dostupnými prostriedkami. Vezme si Sybil, vyhlási ju za kráľovnú a spraví z nej posvätný symbol - vyslovene božstvo, ku ktorému môžu jeho poddaní vzhliadať. To však na udržanie trónu nestačí. Aby si zaistil stálu priazeň šľachty, usporiada sériu krutých turnajov po celom kráľovstve a nešetrí ani prísľubmi veľkých odmien. Presne tak, ako v prvej knihe, kráľ so svojou družinou putuje z jedného šľachtického sídla do druhého a navštevuje miesta, kde predtým spoločne porazili Omeny,. Nezdá sa však, že by kráľove opäť raz prázdne sľuby mali pozitívny efekt na tých, ktorých si tak zúfalo snaží nakloniť. Dokonca ani moc relikvií na to nestačí. Fakt, že sa Benji zase raz pred všetkými vyťahuje a turnaje sú zmanipulované tak, aby vyhrával on a jemu verní bojovníci, bije do očí.
Rada by som napísala, že ma táto pasáž putovania skutočne bavila, no mala som z nej skôr pocit recyklovaného nápadu. Nechápte ma zle - to, čo sa tam reálne dialo (a o čom hovoriť nemôžem, aby sme predišli spoilerom), rozhodne stálo za to a neskutočne ma to bavilo, no nedostavil sa u mňa ten vyslovený wow efekt.
K autorkinmu rozprávačskému štýlu sa snáď ani nedá mať nejaké výhrady. S perom to skrátka vie, dej mal veľmi výborné, plynulé tempo a pri čítaní som sa rozhodne nenudila. Zaujímavého diania tu bolo viac než dosť. Autorka sa o niečo hlbšie ponorila aj do výstavby sveta a poodhalila čitateľom nové informácie a sily, ktoré po celý čas stáli v pozadí. Dozvedela som sa tiež viac o minulosti určitých postáv a o tragických udalostiach, ktoré ovplyvnili ich činy a vzájomné vzťahy.
Na druhej strane musím sebakriticky priznať, že hoci som sa na túto knihu neskutočne tešila, od vydania jednotky mi z hlavy vyprchalo obrovské množstvo detailov. Akože naozaj dosť veľa. A nešlo práve o banality, pri ktorých by na tom nezáležalo. To malo za následok, že som bola pri čítaní prvej kapitoly dosť rozhodená. Dokonca až tak, že som zvažovala, či by nebolo lepšie znova si prečítať prvú časť a až potom sa vrhnúť na pokračovanie. Našťastie sa mi pamäť neskôr začala vyjasňovať a repete jednotky už nebolo nutné - niežeby mi to bolo proti srsti. Záver bol podľa môjho názoru celkovo uspokojivý a zaujímavo riešený, no nedá sa povedať, že by ma nejako hlbšie emočne zasiahol. Predsa len to nebolo finále grandióznych rozmerov, ktoré by poriadne zamávalo pocitmi čitateľov - teda tými mojimi.
Keď si takto po sebe čítam moju recenziu, vlastne sa ani nezdá, že by sa mi kniha napriek relatívne vysokému hodnoteniu až tak páčila. Opak je však pravdou. Milujem toto zakončenie série, zbožňujem, čo všetko autorka s osudmi postáv postvárala a Bartholomew je proste ikona. Ibaže som podvedome očakávala oveľa búrlivejšiu emočnú reakciu, ku ktorej skrátka z mojej strany nedošlo. Nie som si úplne istá, kde presne nastal hlavný problém. Bolo to spôsobené tou istou okružnou cestou po kráľovstve? Menšou porciou tej temnej gotickej atmosféry? Absurdnosťou Benjiho zvráteného myšlienkového pochodu? Alebo som bola na príčine ja sama a moje momentálne rozpoloženie? Možno je to tak trochu kombinácia všetkého spomenutého. Verte mi, že bezprostredne po dočítaní som sa cítila mimoriadne zmätene a ani o niekoľko hodín neskôr v tom nemám o nič jasnejšie. Možno si jedného pekného dňa dám repete celej série, aby som zistila, či to na mňa nezapôsobí inak. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, no toto je momentálne môj úprimný názor na horúcu novinku The Knave and the Moon.
Mohlo by vás zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára