Diel: #4
Počet strán: 773
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 31/10/2025-2/11/2025
Moje hodnotenie: 3.5⭐
Book of Azrael patrí k mojim najobľúbenejším knihám, avšak s každým ďalším dielom sa to začína viac a viac podobať na From Blood and Ash - príbeh sa až nezmyselne naťahuje a nakoniec sa nič nevyrieši, nanajvýš sa len všetko ešte viac zamotá. Všetko sa dokola s menšími obmenami opakuje - rovnaké myšlienkové pochody, takmer na chlp rovnaké konverzácie, podobné situácie s rovnakým riešením a výsledkom. A tak sa zdá, že žiadna z postáv, ktoré zomrú, nezostane mŕtva, aspoň nie nadlho (keď už všetci ožívajú, uvítala by som, aby sa aj Reggie vrátil). Nehovoriac o tom, že niektoré pasáže, ako únos Samkiela a celá tá vec s Milani, sú slepé uličky, ktoré nič do celkového príbehu nevniesli a kľudne by tam ani nemuseli byť.
Príbeh je rozprávaný mnohými postavami a priznám sa, že som sa musela vracať, aby som si pripomenula, ktože to je zrovna rozprávačom, pretože všetky kapitoly sú písané v prvej osobe a niekedy to bolo veľmi nejednoznačné. Kapitoly sú však prevažne vcelku krátke, takže sa to dobre číta.
Samkiel a Dianna sú stelesnením "Pre teba spálim celý svet na popol" a áno, zo začiatku ich oddanosť jeden druhému bola sladká a romantická, ale všetko má svoje hranice a keď sa to preženie, stráca to svoje čaro. Jediné, čo sa v tejto knihe dialo, bolo: žiarlivosť → sex → žiarlivosť → značkovanie si svojho teritória (=sex) a toto sa dialo v podstate väčšinu knihy. To, že je ich láska taká veľká, až ich to ničí, som pochopila už dávno a potešilo ma, keď sa ich vzťah konečne stabilizoval. Autorka sa to však snaží ešte vystupňovať, vyznania lásky a make-out scény nasilu tlačí na miesta, kam sa to najmenej hodí (ako napr. do stredu boja na život a na smrť) a asi sa snaží mať v sérii každé možné klišé, ktoré vôbec existuje. Ja som za vášnivé okamihy a zvyčajne mi to vôbec nevadí, práve naopak, no tu toho bolo až priveľa.
Aby to však nebolo celé len o tom, čo mi vcelku nesedelo - páčili sa mi scény so Samkielom a Diannou z takého normálneho života, kedy sa doma doťahovali, vtipkovali, naháňali sa. Tiež sa mi páčilo, že Samkiel jej potajme chystal narodeninovú oslavu a ich vzťah k Miske, ktorú si v podstate adoptovali. No asi zo všetkého najradšej mám tie vzťahy medzi hlavnými a vedľajšími postavami, to, ako spoločne fungujú ako jedna veľká rodina, chránia sa, pomáhajú si a aj si odpúšťajú. Nečakala som, že aj také záporné postavy ako Kaden a Isaiah sa môžu s nimi spojiť a aspoň občas nájsť nejakú spoločnú pôdu, bod, v ktorom sa zhodnú alebo úprimne porozprávajú. Upútala ma tiež oddanosť s akou sa Isaiah snaží držať v blízkosti Imogen a dbá o jej pohodlie. Ich vzťah a vzťah Camilly a Vincenta ma zaujímajú a úprimne by som uvítala, keby sa v ďalších dieloch nejak rozvíjali. Všetko sú to síce také maličkosti, ktoré nesúvisia so zničením Nismeri a záchranou svetov, no je to príjemné osvieženie.
V tejto časti došlo k nejakým odhaleniam a aj vysvetleniam, čo je jednoznačne posun, za ktorý som rada, no suma sumárum to bolo až príliš dlhé na tak máličko. Čakala som trošku viac, nejaký skutočný posun, veľký krok k vyriešeniu situácie. Keď si odmyslím niektoré časti (väčšina tak podstatná, že som ich hneď zabudla), bolo to zaujímavé čítanie. Koniec bol poriadne napínavý a prekvapivý, takže sa už teším na pokračovanie a pevne dúfam, že to bude niečo lepšie, na úrovni prvého dielu série. (Mám však neblahé tušenie, že bude nasledovať kniha, v ktorej Samkiel naplní proroctvo a bude len besniť ako Dianna v dvojke, všetci sa ho budú pokúšať zastaviť, potom to bude ľutovať a znova sa nikam neposunieme...)

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára