Počet strán: 336
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 2/11/2025-4/11/2025
Moje hodnotenie: 4⭐
Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden chlapec menom Andrew, ktorý si vyrezal vlastné srdce a daroval ho svojmu najlepšiemu priateľovi. Presvedčený, že Thomas ani len netuší, že by preňho urobil čokoľvek. Chránil by ho. Klamal by. Aj by zabíjal.
Stredoškolák Andrew Perrault nachádza útočisko v pokrivených rozprávkach určených jedinému človeku, ktorý ho dokáže ukotviť v realite - Thomasovi Ryeovi, chlapcovi s rukami fľakatými od farieb a s vlasmi v odtieňoch jesenného lístia. Lenže s Thomasom sa niečo deje. Jeho násilnícki rodičia záhadne zmizli a on sa čoraz viac uzatvára do seba. Navyše stratil záujem o svoje desivé kresby monštier, ktoré akoby vystúpili z Andrewových rozprávok. Andrew sa zúfalo snaží zistiť, prečo sa mu najlepší kamarát odcudzil. Raz v noci ho potajomky sleduje do zakázaného lesa, obkolesujúceho ich internátnu školu, a tam ho prichytí pri súboji s príšerou z nočnej mory. Thomasove výtvory ožili a sú odhodlané zabiť všetkých jeho blízkych. Od tej chvíle chlapci noc čo noc spoločne bojujú proti netvorom, len aby ochránili ostatných. S narastajúcou hrôzou však rastie aj ich vzájomná posadnutosť. A Andrew začína mať strach, že jediný spôsob, ako tie príšery zastaviť, je zničiť ich stvoriteľa...
Don't Let the Forest In je tajuplný, temný, miestami naozaj strašidelný príbeh, ktorý sa riadne pohrá s čitateľovou mysľou, až jeden nevie, čo je skutočné a čo nie. Jednoznačne sa hodí ako čítanie na jeseň alebo Halloween, ak to oslavujete. Nielenže samotná myšlienka je vcelku jedinečná, ale aj jednotlivé postavy a ich vzájomné vzťahy a interakcie sú zaujímavé. Nebyť toho, že ma neustále prerušovali, asi by som to aj prečítala na jeden šup.
Od okamihu, kedy sa príšery začali objavovať, som mala pocit, že skôr než o skutočné fantasy ide o halucinácie. Hlavná postava a rozprávač Andrew Perrault má psychické problémy, čo je jasné od samého začiatku. Vyhýba sa jedlu, má panické záchvaty, je šikanovaný, vyhýba sa ostatným deckám a podceňuje sa, ešte aj otec mu radí v prípade núdze vyhľadať zo všetkého najskôr profesionálnu pomoc. Jeho myseľ blúdi a je uviaznutá vo fantázii, z ktorej sa rodia podivné príbehy, ktoré odzrkadľujú to, čo sa mu v živote deje a sú jeho formou vysporiadania sa s ťažkosťami. Andrew je izolovaný a spolieha sa len na svoju sestru Dove a najlepšieho priateľa Thomasa, do ktorého je zamilovaný. Nemôžem povedať, že by som ho 100% chápala, ale v istom zmysle som mu rozumela a bolo mi ťažko z toho, čím si prechádzal. Príbeh naráža na mnoho sociálnych a hlavne psychologických problémov, s ktorými sa veľa ľudí potýka na dennej báze, no okolie to ignoruje a odmieta pomôcť, aj keď vidí, že jedinec je už na pokraji zrútenia (prístup riaditeľky Wickwoodu k šikane nie je nič nové - je jednoduchšie ignorovať to alebo banalizovať a keď jej to vmietnu do ksichtu, tváriť sa, že všetko je vpoho a nič sa vlastne ani nestalo).
Štýl písania bol veľmi pútavý s jasným cieľom čitateľa zmiasť, aby na konci zostal sedieť s otvorenou pusou, premietajúc nad tým, čo sa to vlastne udialo. Bolo naozaj osviežujúce nevedieť, čo presne sa na nasledujúcich stránkach stane. Odhalenia pri konci ma skoro dohnali k slzám, no a samotný záver.. zámer sa naozaj vydaril. Netuším, čo sa to vlastne v lese stalo, no zanechalo to vo mne pocit, že to bola ďalšia Adrewova halucinácia, pretože skutočnosť bola príliš drsná na to, aby sa s ňou dokázal vysporiadať. Toto jednoznačne stojí za prečítanie a nie je vylúčené, že sa k tomu ešte v budúcnosti vrátim.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára