Chrám Čišakuin je jeden z najaktívnejších výcvikových chrámov v Kjóte, čomu nasvedčuje aj množstvo učeníkov, ktoré sme stretli. Mníchov v rúchach a s oholenými hlavami som videla už dosť za osem rokov v Japonsku, ale nikdy v tak hojnom počte na jednom mieste. Takmer na každom kroku sme stretli jedného či menšiu skupinku, všetci sa usmievali a zdravili návštevníkov, a aj nášmu nezbedníkovi sa ušlo nejedno nadšené zamávanie. V chrámovom komplexe prebieha aj množstvo rituálov a aj nám sa ušlo vypočuť si usilovné recitovanie sútier.
História chrámu siaha až k slávnemu Kúkaiovi, zakladateľovi sekty Šingon, ktorého som už určite spomenula aj v nejakom inom príspevku. 260 rokov po Kúkaiovej smrti mních Kógjó Daiši založil na hore Kója, posvätnej hore sekty Šingon vo Wakajame, chrám Daitenbóin. V roku 1140 premiestnil chrám na susednú horu Negoro tiež vo Wakajame, kde sa naďalej venoval výcviku učeníkov a rozvíjal učenie šingonského budhizmu. Chrám bol neskôr známy akademickými štúdiami a stal sa domovom 6000 mníchov v príprave. Pôvodný Čišakuin bol v tomto chrámovom komplexe známom ako Negorodži podchrámom považovaným za hlavnú akademickú inštitúciu. Chrám Negorodži sa však dostal do konfliktu s Tojotomim Hidejošim, v tom čase vojenským vodcom Japonska, a ten v roku 1585 nechal takmer celý chrámový komplex na hore Negoro vypáliť. Chrám Čišakuin bol obnovený až po Hidejošiho smrti. V roku 1601 nový šógun Tokugawa Iejasu pre chrám vyčlenil časť pozemku patriaceho svätyni Tojokuni v kjótskej oblast Higašijama, ktorá bola zasvätaná Hidejošimu, a neskôr chrámu daroval aj pozemky chrámu Šónzendži, ktorý Hidejoši dal postaviť na vykonávanie bohoslužieb za svojho prvého syna, ktorý zomrel v detstve. Tak vznikol rozsiahli chrámový komplex oficiálne známy ako Iobusan Negorodži Čišakuin. V súčastnosti chrám slúži ako hlavný chrám pre 3000 chrámov po celej krajine.
Len čo sme vstúpili do chrámového komplexu, naskytol sa nám pohľad na širokú, rovnú cestu zakončenú hlavnou sieňou Kondó, lemovanou jesennými farbami japonských javorov. Hlavná sieň je majestátna budova, centrum budhistických aktivít. Nachádza sa v nej hlavný objekt uctievania, socha "Kozmického Budhu" (Dainiči Njorai), ktorá je pokrytá lístkami zlata. Pôvodná budova bola postavená v roku 1705 z darov mníchov a matky piateho šóguna Tokugawu Cunajošiho, no v roku 1882 bola zničená požiarom. Súčasná budova bola chrámu venovaná v roku 1975 pri príležitosti 1200. výročia narodenia zakladateľa sekty Šingon, Kúkaia.
Vedľa hlavnej siene Kondó sa nachádza sieň Mjóóden, ktorá sem bola presťahovaná z chrámu Daiunin, aby slúžila ako dočasná hlavná sieň po tom, čo pôvodná vyhorela. Na súčasné miesto bola presunutá po výstavbe novej hlavnej siene. Vo vnútri sa nachádza socha Nehybného Kráľa Múdrosti (Fudó Mjóó), ktorý vraj očisťuje srdcia ľudí vo svojom posvätnom plameni.
Keď sme sa do sýtosti poprechádzali pod ohnivými listami javorov a slnečnými listami ginka, presunuli sme sa do záhrady chrámu Čišakuin, ktorá je spoplatnená. Záhrada je údajne dielom známeho čajového majstra z obdobia Momojama, Sen-no-Rikjúa (1522-1591). Záhrada bola navrhnutá tak, aby pripomínala posvätnú horu Rosan v Číne a známa je predovšetkým azalkami, ktoré kvitnú koncom apríla a začiatkom mája, no je sa v nej na čo pozrieť po celý rok. Pohľadom na toto prírodné dielo sa dá pokochať z terasy budovy, ku ktorej záhrada patrí. Okrem záhrady si tu môžete vychutnať aj iné poklady uložené v pokladnici chrámu - množstvo nádherných malieb na paneloch, ktoré sú pravdepodobne dielom Hasegawu Tohakua a jeho syna Kjúza.
Návšteva tohto chrámu v Kjóte bola jednoznačne zážitok, akých si v tomto rušnom, turistickom meste možno užiť len málo. Ak si budete chcieť oddýchnuť od davov a tlačenice, určite zvážte návštevu Čišakuin. Nebudete ľutovať.
Adresa: 964 Higashikawaracho, Higashiyama Ward, Kyoto, 605-0951
Otváracie hodiny: 9:00-16:00 (zatvorené 29-31. 12.)
Poplatky: 500¥ (záhrada)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára