Jeseň konečne zaklopala na dvere Japonska, a to znamená len jedno - čas na nejaký ten výlet, honbu za mojou obľúbenou scenériou. Úprimne, toto sa udialo náhodou a neplánovane. Pôvodne sme mali zamierené na úplne iné miesto v Kjóte, no ako sme autom prechádzali okolo chrámu Čišakuin, zazreli sme žiarivé farby v hojnom počte a bolo rozhodnuté. V rýchlosti sme našli najbližšie parkovisko a vyrazili.
To, že sa nachádzame na mieste, ktoré turisti ešte nestihli objaviť alebo ho obchádzajú, pretože je mimo zvyčajných vyšliapaných trás, nám bolo jasné hneď po príchode. Cestou sme minuli chrám Sandžúsangendó, okolo ktorého sa to návštevníkmi len tak hemžilo - ľudia sa hrnuli v húfoch z brány aj do brány, nehovoriac o tom, že sa už pomaly začala formovať rada čakajúcich na večerné osvetlenie. V chráme Čišakuin bolo tiež dosť ľudí, no vzhľadom na to, že sa nachádza v Kjóte, to bolo až smiešne málo. Nielenže sme sa mohli voľne pohybovať, dalo sa aj spraviť si pekné fotky a nikde sme nemuseli čakať v rade. Jesenný zázrak!
Chrám Čišakuin je jeden z najaktívnejších výcvikových chrámov v Kjóte, čomu nasvedčuje aj množstvo učeníkov, ktorých sme stretli. Mníchov v rúchach a s oholenými hlavami som za osem rokov v Japonsku videla už dosť, ale nikdy v tak hojnom počte na jednom mieste. Takmer na každom kroku sme stretli jedného či menšiu skupinku, všetci sa usmievali a zdravili návštevníkov, a aj nášmu nezbedníkovi sa ušlo nejedno nadšené zamávanie. V chrámovom komplexe prebieha aj množstvo rituálov a aj nám sa podarilo vypočuť si usilovné recitovanie sútier.
História chrámu siaha až k slávnemu Kúkaiovi, zakladateľovi sekty Šingon, ktorého som už určite spomenula v nejakom inom príspevku. 260 rokov po Kúkaiovej smrti mních Kógjó Daiši založil na hore Kója, posvätnej hore sekty Šingon vo Wakajame, chrám Daitenbóin. V roku 1140 ho premiestnil na susednú horu Negoro, kde sa naďalej venoval výcviku učeníkov a rozvíjal učenie šingonského budhizmu. Chrám bol neskôr známy akademickými štúdiami a stal sa domovom pre 6 000 mníchov v príprave. Pôvodný Čišakuin bol v tomto chrámovom komplexe (známom ako Negorodži) podchrámom, považovaným za hlavnú akademickú inštitúciu.
Chrám Negorodži sa však dostal do konfliktu s Tojotomim Hidejošim, vtedajším vojenským vodcom Japonska, ktorý ho nechal v roku 1585 takmer celý vypáliť. Chrám Čišakuin bol obnovený až po Hidejošiho smrti. V roku 1601 nový šógun Tokugawa Iejasu vyčlenil pre chrám časť pozemku patriaceho svätyni Tojokuni v kjótskej oblast Higašijama, ktorá bola zasvätaná Hidejošimu. Neskôr chrámu daroval aj pozemky chrámu Šónzendži, ktorý dal Hidejoši postaviť na vykonávanie bohoslužieb za svojho prvého syna, ktorý zomrel v detstve. Tak vznikol rozsiahli chrámový komplex oficiálne známy ako Iobusan Negorodži Čišakuin. V súčastnosti slúži ako hlavný chrám pre 3 000 pridružených chrámov po celej krajine.
Len čo sme vstúpili do areálu chrámu, naskytol sa nám pohľad na širokú, rovnú cestu lemovanú jesennými farbami japonských javorov, ktorú zakončuje hlavná sieň Kondó. Táto majestátna budova je centrom budhistických aktivít. Nachádza sa v nej hlavný objekt uctievania, socha "Kozmického Budhu" (Dainiči Njorai), pokrytá plátkovým zlata. Pôvodná budova z roku 1705 bola v roku 1882 zničená požiarom. Súčasná stavba bola chrámu venovaná v roku 1975 pri príležitosti 1200. výročia narodenia zakladateľa Kúkaia.
Vedľa hlavnej siene Kondó sa nachádza sieň Mjóóden, ktorá sem bola presťahovaná z chrámu Daiunin, aby slúžila ako dočasná hlavná sieň po tom, čo pôvodná vyhorela. Na súčasné miesto bola presunutá po výstavbe novej hlavnej siene. Vo vnútri sa nachádza socha Nehybného Kráľa Múdrosti (Fudó Mjóó), ktorý vraj očisťuje srdcia ľudí vo svojom posvätnom plameni.
Keď sme sa dosýta poprechádzali pod ohnivými listami javorov a slnečnými listami ginka, presunuli sme sa do záhrady, ktorá je spoplatnená. Je údajne dielom známeho čajového majstra z obdobia Momojama, Sen-no-Rikjúa (1522-1591). Záhrada bola navrhnutá tak, aby pripomínala posvätnú horu Rosan v Číne. Známa je predovšetkým azalkami kvitnúcimi na prelome apríla a mája, no je krásna po celý rok. Pohľadom na toto prírodné dielo sa dá pokochať z terasy budovy, ku ktorej záhrada patrí. Okrem záhrady si tu môžete vychutnať aj iné poklady uložené v pokladnici chrámu - napríklad množstvo nádherných malieb na paneloch, ktoré sú pravdepodobne dielom Hasegawu Tohakua a jeho syna Kjúza.
Návšteva tohto chrámu v Kjóte bola jednoznačne zážitok, akých si v tomto rušnom, turistickom meste možno užiť len málo. Ak si budete chcete oddýchnuť od davov a tlačenice, určite zvážte návštevu Čišakuin. Nebudete ľutovať.
Adresa: 964 Higashikawaracho, Higashiyama Ward, Kyoto, 605-0951
Otváracie hodiny: 9:00-16:00 (zatvorené 29-31. 12.)
Poplatky: 500¥ (záhrada)
Chytáte sa na jeseň do Japonska? Môj zoznam najkrajších miest vám môže uľahčiť rozhodovanie. Viac si prečítajte tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára