Diel: #6
Počet strán: 1288
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 24/9/2025-2/10/2025
Moje hodnotenie: 3⭐
Kto kedy videl môj profil na Goodreads, vie, že od JL Armentrout mám toho veľa prečítaného a zostáva mi už len pár sérii, aby som to mala komplet. Možno nie všetci budú so mnou súhlasiť, ale ja túto autorku zbožňujem a hltám čokoľvek, čo vyjde spod jej pera. Inak tomu nemôže byť ani s touto sériou, ktorá je jedna z mojich najobľúbenejších. Žiaľ, od poslednej knihy mám pocit, že sa to len zbytočne preťahuje. Nie žeby ma nezaujímala prvá kniha z Casteelovho POV, ale ani som to až tak nutne nepotrebovala - aspoň nie v takej forme, pretože to kľudne mohla byť doplnková novela. Keď som videla počet strán tejto najnovšej časti, išla som do toho s tým, že toto už musí byť určite posledná. Že konečne už nadobro porazia Kolisa a bude po všetkom. No, ako sa zdá, nie je posledná - ešte bude jedna snáď už NAOZAJ posledná kniha.
Poppy sa nikdy nemala prebudiť a následky sú ničivé a ďalekosiahle, prebúdzajú starodávne sily z ich spánku a transformujú Casteela a Kierana spôsobmi, ktoré ani Sudičky nedokázali predvídať. Ale to, čo to znamená, je ich posledná starosť. Zatiaľ. Krvavá Koruna padla, ale to, čo povstalo, je oveľa väčšie nebezpečenstvo, než akému kedy čelili. Z tela a ohňa sa Veľký konšpirátor vrátil do ríše smrteľníkov a chce len jedno. Musia zastaviť pravého Prvotného boha Smrti skôr, ako znovu získa svoju silu, a to nebude ľahké. Aj keď je oslabený, jeho vplyv je nepopierateľný. Jeho moc je nemysliteľná. Hoci budúcnosť ríš závisí od nich, nebudú stáť sami. Bohovia sa prebudili – každý z nich ukrýva svoje vlastné, krvou nasiaknuté tajomstvá. Musia sa však presadiť v nevyváženej ríši, kde každé rozhodnutie – minulé aj súčasné – má potenciál nielen zničiť všetko, za čo bojovali, ale aj zničiť samotné putá, ktoré ich spájajú. Pretože povstal Zvestovateľ a Nositeľ Smrti a Skazy.
Toto bolo tak dlhé, ako týždeň pred výplatou a nebyť toho, že je to moja obľúbená séria s obľúbenými postavami, fláknem to niekam do kúta a viac sa na to nepozriem. Nechápte ma zle - nebolo to zlé. Bolo tam plno zaujímavých a pútavých okamihov, no dej sa strašne vliekol a doslovne kľučkoval od jednej nepodstatnej maličkosti k ďalšej, akoby sa sám vyhýbal nevyhnutnému koncu a chcel ho oddialiť. Predchádzajúca časť bola nepopierateľne filler, ktorý vôbec nemusel byť a tento, v poradí šiesty diel, sa správal veľmi podobne, aj keď opakovanie deja, ktorý sme už dávno strávili, vymenil za jeden krok vpred a dva späť, a výlety do slepých uličiek a krivolakých postranných cestičiek, ktoré hlavnému deju nijak neprospeli a nikam nám neposunuli. Samozrejme, že sme sa nevyhli opakovaniu informácii, akoby autorka neverila svojim čitateľom, že jej knihy majú radi a pamätajú si dokonca aj všetky menej významnejšie detaily a odhalenia, ku ktorým už predtým došlo.
Veľká časť príbehu bola vyrozprávaná striedavo Casteelom a Poppy a až nakoniec sme dostali jednu kapitolu v Kieranovom podaní. Poppyine kapitoly sa v podstate nijak nezmenili. Napriek tomu, že sa v nich rojili pochybnosti o nej a jej rozhodnutiach, ako obyčajne sa núrala v každej maličkosti, ktorá jej prebleskla mysľou a slintala nad svojim dokonalým manželom, jej sebavedomie miestami prerážalo strop. Podľa proroctva a všetkých naokolo má byť najsilnejšia a v podstate neporaziteľná, no keď prituhlo, vždy sa musel zjaviť niekto, kto by ju z problémov vysekal. Ako čerstvo zrodená bohyňa má vo veciach zmätok. Miestami ani nevie, čo robí, a po tom, čo sa dozvie o proroctve a svojej minulosti s Kolisom, začne ju mátať minulosť jej terajšieho života - jej nejasné spomienky na detstvo a ľudí, ktorých stretla - a začne všetko spochybňovať. Casteel.. no, povedzme, že je to bláznivo zamilovaný chlap, ktorý by pre ňu urobil čokoľvek. Miestami to bolo naozaj sladké, no miestami mi skutočne liezlo na city jeho chlapské zmýšľanie (značnú časť svojho rozprávanie začínal alebo končil tým, čo mu pohľad na Poppy robí, úvahami o svojom p*nise a kde by ho chcel mať strčený, ako aj dôvodmi, prečo to zrovna v tom okamihu nespraví). Nespomínam si, že by mi aj predtým až tak liezol na nervy. Áno, škádlil Poppy, neustále ju provokoval a mal množstvo sexuálnych narážok, ale nikdy to nevyznelo až tak nepríjemne ako tu. Čo sa týka Kierana, dúfala som, že sa vyjasní jeho vzťah k hlavnej dvojke a buď nám vznikne trojka (wink-wink) alebo si pôjde vlastnou cestou a nájde si niekoho. Nestalo sa však ani jedno. Miesto toho došlo k detinskej hádke medzi ním a Casteelom, a Kieran sa tak nejak vyparil do pozadia, odkiaľ sem tam vykukol, aby zamútil vody a znova zmizol. Taký potenciál a tak nezmyselne premrhaný! Joj!
Čo ma však naozaj potešilo, boli vznikajúce vzťahy medzi Poppy a jej donedávna neexistujúcou rodinou. Áno, asi to je jeden z fillerov, ktorý nemusel byť, ale mne sa to strašne páčilo. A nehovorím len o Nyktosovi a Sere. Bavíme sa tu aj o Iresovi, jej otcovi, ktorý - ak som to správne pochopila - bol istý, veľmi krátky čas súčasťou jej života a chcel ju ochrániť pred jej osudom. Tie mini zmienky vážne zahriali pri srdci a poznámka, že ju chce vidieť.. no.. to mi vtlačilo slzy do očí. Potešili ma aj reakcie ostatných bohov, ktorí jej prišli na pomoc, medzi ktorými rozhodne viedol Attes. Jeho "rodinné väzby" s hlavnými hrdinami boli fakt nečakané, ale dali tomu potrebnú hĺbku.
Posledné kapitoly boli vskutku intenzívne a jednoznačne najlepšia časť celej knihy. Sklamalo ma, že celá kniha nemala taký ohnivý náboj? Určite áno. Ako som už zmienila, očakávala som, že sa tu všetko vyrieši a Kolis konečne zmizne z obrazu. Samozrejme, že v závere tejto fajnovej série som očakávala - a ešte stále očakávam - epické vyvrcholenie plné napätia a akcie. Ale možno by neuškodilo ubrať z mojim obrovských očakávaní, aby som nebola nakoniec sklamaná. Tak či onak, dúfam, že ďalší diel bude už konečne posledný a teším sa naň. (Hlavne nech to nie je ďalšia bichľa o tom, ako Poppy behá v kruhu a nadržaný Casteel klusá za ňou🙏)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára