Počet strán: 336
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 16/1/2026-19/1/2026
Moje hodnotenie: 4.5⭐
Liska Radost, vychovaná v malej dedinke neďaleko lesa duchov, vie, že mágia je obludná a tí, ktorí ju praktizujú, sú monštrá. Keď Liska uvoľní svoje vlastné sily s ničivými následkami, chytí ju démonický strážca lesa – Leszy – a ponúkne jej dohodu: jeden rok služby výmenou za splnenie želania. Liska je odvlečená do jeho rozpadajúceho sa panstva a čoskoro odhalí zlovestné korene ich dohody. A ak chce prežiť rok a vrátiť sa domov, musí rozmotať tajomstvá svojho hostiteľa a čeliť duchom jeho minulosti. Tí, ktorí vstúpia do lesa, sa nie vždy vrátia…
Ak nepočítam tých osem zväzkov Villains are Destined to Die - čo prakticky nepočítam, lebo je to manhwa - tak toto bola štvrtá kniha, ktorú som tento rok prečítala, no zároveň prvá, ktorá skutočne za to stála. Páčilo sa mi na tom úplne všetko od postáv až po autorkin štýl písania. Vzbudilo to vo mne niečo dávno zabudnuté, kus detstva, ktorý zapadal prachom. Príbeh sa prevažne odohráva v lese, čo ešte umocňuje temnú, gotickú atmosféru rozprávania a je pretkaný slovanskou mytológiou a folklórom, čo ho zase robí výnimočným a odlišným od ostatných. Napriek tomu, že sa v texte vyskytuje dosť veľa poľských výrazov, nemala som problém im porozumieť. Byť to v angličtine, asi by som si predstavila úplne iné bytosti, no keď sa povie rusalka či strigôň alebo baba Jaga, k zámene dôjsť nemôže. Úprimne ma to ohúrilo. Od prvej strany ma to vtiahlo do známeho-neznámeho sveta, kde som prežila krásny príbeh o samote, nádeji a nečakanej láske.
Túto knihu som si vybrala hlavne preto, že je čiastočne inšpirovaná škótskou baladou o Tam Linovi. A čo si budeme hovoriť - originálnu baladu prečítanú síce nemám, ale keďže postava Tamlina z ACOTAR-u je tiež založená na rovnakej balade, nebolo vôbec ťažké to tam vidieť. Čo som však nečakala, bola podobnosť s mojim najmilovanejším Ghibli filmom - Howl's Moving Castle. Bola som rozčarovaná z toho, ako veľmi Leszy pripomínal Howla. Do toho zanedbané, špinavé magické sídlo pod stromom, Jaga bola úplne ako Kalcifer a aj keď Maksio nemohol rozprávať, bol to celý Markl. Dokonca i priebeh príbehu bol natoľko podobný, že som očakávala rovnaký koniec, čo sa mi tiež naplnilo. Keď som si však uvedomila, koľko strán ešte zostáva do konca.. Och, vedela som koľká bije, no nič ma nemohlo pripraviť na ten záver, ktorý ma brutálne rozcupoval na kúsky. Už dlho som si pri knihe tak nepoplakala. Rozhodne odporúčam.
Mohlo by vás zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára