Pokiaľ sa však necítite na čítanie o nepríjemných stránkach života a chcete si len niečo málo prečítať o svätyni Heian Džingú, zamierte k druhému podnadpisu. Odtiaľ je to už safe.
Narodeniny a ako to začalo
Hoci názov článku vôbec neznie zle, v skutočnosti to nebolo až tak super, ak vôbec. Takto pred rokom som 'oslávila' svoje 30. narodeniny. Tu v Japonsku nemám nikoho okrem manžela, takže som si myslela, že príde aspoň s nejakou mini oslavou doma v trojici so synom (nejaký ten zákusok a možno nejaká maličkosť k tomu, nečakala som nič veľké, ani finančne náročné). No ako to už býva, nestalo sa.
V deň mojich narodenín doručili malý kvetinový aranžmán a spolu s ním som hneď dostala spočítané, koľko ho tieto kvetiny a výlet, ktorý sme absolvovali deň predtým, stáli. Bola to taká tá situácia, keď máte neodbytný pocit, že sa musíte ospravedlniť za to, že ste si vôbec dovolili narodiť sa. Nechcem sa znova pitvať všetkými tými nepríjemnými pocitmi a myšlienkami, ktoré som vtedy mala. Nechám na vás, nech si predstavíte, ako by ste sa v takej situácii cítili. Poviem len toľko, že tieto narodeniny do najbližšej smrti nezabudnem. A to je len začiatok príbehu, respektíve jeho koniec.
Keďže moje narodeniny padli na pondelok, deň predtým, v nedeľu, sme šli do Kjóta, ktoré je asi len hodinu autom od nás. Cesta bola nepríjemná a i keď to nebol môj nápad, stále som musela počúvať niečie frflanie na hlúpe narodeniny... Pôvodne sme mali ísť do chrámu Kijomizudera, no do Kjóta sme dorazili okolo obeda. Malý bol pochopiteľne hladný, takže bolo treba nájsť niečo na jedenie, čo vyústilo do krúženia po meste po už zrušených rodinných reštauráciách. V skratke: našli sme jednu, ktorá zrušená nebola, najedli sme sa, zaplatila som a prišlo ďalšie hundranie. Pre všetko to krúženie, keď sme vyšli z reštaurácie, boli už takmer 3 hodiny. Tak sme sa rozhodli navštíviť nejaké miesto niekde v blízkosti, pretože pôvodný cieľ bol ironicky na opačnej strane mesta. A tak sme sa dostali do Heian Džingú.
Chvíľu trvalo, než sme našli parkovanie. V parku pred svätyňou sa zrovna konal Gjóza festival a bola tam skutočne kopa ľudí. Samozrejme, že sme museli aspoň jeden druh ochutnať. Manžel má gjózu rád a ani ja ňou nepohrdnem.
Návšteva
Heian Džingú
Keď sme vystúpili z auta, ocitli sme sa na štýlovej ulici lemovanej malými obchodíkmi. Malý sa tiež potreboval pretiahnuť a poslušne cupkal po svojich, až kým sme neprišli k prechodu pre chodcov pred obrovskou bránou torii, ktorá označuje vstup do svätyne. So svojimi 24 metrami je to jedna z najväčších a najvyšších torii v Japonsku.
Hneď vpravo za bránou sa nachádza Kyocera, Galéria mesta Kjóto. Nielenže ich stála výstava pôsobila zaujímavo, v tom čase sa tam konala i výstava Andy Warhola. Dokonca aj manžela to zaujalo, no bohužiaľ nebol čas sa tam zastaviť. Pred svätyňou je park Okazaki pripomínajúci skôr námestie. Keďže sa tam konal už spomínaný Gjóza festival, bolo dosť náročné predrať sa davom, no nakoniec sme sa konečne dostali k hlavnej bráne Otenmon.
Svätyňa Heian Džingú bola postavená v roku 1895 pri príležitosti 1100. výročia od založenia hlavného mesta Kjóto alebo po starom Heian. Svätyňa je zasvätená prvému a poslednému cisárovi, ktorí v meste panovali, menovite Cisár Kammu (737-806) a Cisár Komei (1831-1867). Svätyňa je zaradené medzi dôležité kultúrne pamiatky Japonska. Budovy svätyne sú zmenšenou replikou Cisárskeho paláca z obdobia Heian (794-1185).
V roku 1976 bola svätyňa značne poškodená požiarom, no vďaka zbierke bola už o tri roky neskôr opravená.
 |
| Palác v rohu (Sorjuro) |
Samotný areál svätyne je obrovský s otvoreným nádvorím uprostred a nádhernými záhradami za svätyňou. Kým sme sa pomaly prechádzali okolo rôznych budov a obzerali si ich, malý pobehoval okolo a hral sa so štrkom na nádvorí. Zastavili sme sa až pri vstupe do záhrady a na chvíľu sme zaváhali. No nakoniec sme sa rozhodli ich vynechať nielen pre ich rozlohu a poplatok 600¥, ale hlavne preto, že malý bol unavený a už bolo načase, aby sme vyrazili domov a cestou zohnali nejakú večeru. Podľa príspevkov na internete, záhrada je krásna na jeseň a ešte krajšia na jar, keď kvitnú sakury, takže sa neviem dočkať príležitosti ju navštíviť.
Záver
Hlavná sieň (Daigokuden)
Heian Džingú je už dlhodobo jedno z miest na mojom zozname, ktoré chcem navštíviť. Obrovskú bránu torii som videla takmer pri každej návšteve Kjóta a vždy ma to k nej priťahovalo. A i keď je to pomerne nová svätyňa s nie príliš dlhou či nejak zaujímavou históriou, má mnoho pôvabov, ktoré za návštevu stoja. Touto krátkou zastávkou som si mohla túto položku aspoň čiastočne odškrtnúť, no kvôli záhrade sa tam rozhodne chcem ešte vrátiť.
Adresa: 97 Okazaki Nishitennocho, Sakyo-ku, Kyoto-shi, Kyoto-fu 606-8741
Otváracie hodiny:
-Svätyňa: 6:00-17:00
-Záhrada: 8:30-17:00
Poplatky:
-Svätyňa: zadarmo
-Záhrada: 600¥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára