Ginkakudži, známy tiež ako Strieborný Pavilón, patrí k mojim najobľúbenejším miestam v Kjóte, kam sa rada vraciam. Možno na prvý pohľad nie je taký úchvatný a očarujúci ako jeho zlatá predloha, no krásu možno nájsť i v jednoduchosti. Chrám síce je navštevovaný, no nie sú v ňom tlačenice, takže ďalšie veľké plus a dôvod, prečo si ho nenechať ujsť.
Ginkakudži je zenový chrám nachádzajúci sa pri východnom pohorí Kjóta, Higašijama. Chrám v roku 1482 nechal postaviť šógun Ašikaga Jošimasa ako odpočinkovú vilu podľa vzoru vily svojho starého otca, Kinkakudži (Zlatý Pavilón). Vilu následne premenili na zenový chrám po Jošimasovej smrti v roku 1490.
Ašikaga Jošimasa bol milovníkom umenia a preto sa toto miesto stalo centrom kultúry Higašijama, čo možno preložiť ako kultúra Východných hôr. Na rozdiel od kultúry Kitajama (kultúra Severných hôr), ktorú založil jeho starý otec a ktorá bola obmedzená len na aristokratické kruhy, kultúra Higašijama ovplyvnila celú krajinu.
Kultúra Higašijama je silne ovplyvnená zenovým budhizmom a vychádza z japonského konceptu wabi-sabi (krása a jednoduchosť), čo možno vidieť i na samotnom pavilóne. Medzi hlavné umenia tejto doby patrí čajový obrad, aranžovanie kvetov, divadlo Nó, poézia, maľba atramentom, záhradný dizajn a architektúra.
Ginkakudži pozostáva z niekoľkých budov chrámu, Strieborného Pavilónu, machovej záhrady a unikátnej kamennej zenovej záhrady.
Po vstupe do chrámu sa ako prvé stretnete so Strieborným Pavilónom. Jedná sa o dvojpodlažnú budovu, pôvodne známu ako Kannonden, kde je uložená socha budhistickej bohyne milosrdenstva, Kannon. Bohužiaľ, budova nie je prístupná verejnosti a obdivovať ju môžete len zvonka. Jošimasa pôvodne plánoval pavilón nechať pokryť striebrom, aby podtrhol kontrast so Zlatým Pavilónom. No k tomu nikdy nedošlo, pretože pavilón bol postavený v období vojen a nepokojov, a neboli na to prostriedky. O pôvode názvu chrámu existujú rôzne špekulácie. Mne sa však páči táto: budova bola kedysi pokrytá čiernym lakom, takže mesačný svit odrážajúci sa na jej stenách jej dodával striebristý vzhľad a z toho vznikol názov Strieborný Pavilón.
Kráčajúc po vymedzenom chodníku, dostanete sa ku kamennej zenovej záhrade nazývanej More strieborného piesku, druhej hlavnej atrakcii chrámu. Hlavným bodov záhrady je 2m vysoký kužeľ z kamienkov, Plošina na pozorovanie mesiaca, čo teda rozhodne znie lepšie v angličtine a ešte lepšie v japončine (Kógecudai). Vedľa záhrady sa nachádza Hondó (hlavný sál), kde si môžete pozrieť zaujímavé maľby na posuvných dverách, avšak dnu sa nedostanete.
Hneď vedľa sa nachádza Tógudó, ktoré spolu so Strieborným Pavilónom je jedinou budovou chrámu, ktorá sa zachovala z pôvodnej stavby. V budove sa nachádza študovňa považovaná za najstarší zachovaný príklad architektúry Šóin, v ktorom sa ešte dodnes stavajú izby s tatami (ryžovými rohožami).
Následne sa dostanete do machovej záhrady s jazierkami, ostrovčekmi, mostami, potôčikmi a rôznymi rastlinami. Je to veľmi príjemné miesto, ktoré nielen poteší oko, ale kde sa dá i schladiť počas nepríjemne teplého leta. Chodník vás zavedie až na kopec, odkiaľ je krásny výhľad na celý pozemok chrámu a na značnú časť Kjóta za ním.
A na záver poviem len toľko: ak môžete, rozhodne tento chrám nevynechajte. Stojí za to.
Adresa: 2 Ginkakujicho, Sakyo Ward, Kyoto, 606-8402
Otváracie hodiny: 8:30 - 17:00
Poplatky: 500¥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára