Sezóna sakúr je vždy veľmi krátka, len približne jeden týždeň, a o to sú tie prchavé okamihy vzácnejšie. Mnoho youtuberov a instagramerov nás v tomto období zasypáva videami a fotkami z množstva lokácií, cestujú naprieč krajinou a predlžujú si tento prikrátky okamih.
Nový deň = nový zážitok
Keby život bol tak jednoduchý ako ho prezentujú! Žiaľ, obyčajný človek musí trčať v práci a pokiaľ má rodinu, práca pokračuje i po opustení firmy a v konečnom dôsledku z takejto peknej sezóny toho veľa nemá. Ja osobne som mala to šťastie vidieť aspoň tri rôzne miesta, než jemné ružové lupienky úplne opadajú. Posledné z nich som navštívila tento víkend a práve včas. Stačil aj jemný vánok a lupienky sa rozleteli na všetky svetové strany. Čoskoro na stromoch nezostane ani jeden.
V nedelu sa nám počasie náramne vydarilo a som rada, že sme si deň mohli užiť na novom mieste, v chráme Jošiminedera v prefektúre Kjóto.
Jošiminedera je chrám školy Tendai a nachádza sa v západnom pohorí Kjóta. Chrám tvorí množstvo budov tiahnúcich sa po úbočí hory a ponúka krásny výhľad na mesto Kjóto.
Chrám nechal postaviť mních Gensan v roku 1029. V roku 1034 cisár Goičidžó chrám označil za Cisársku svätyňu pre ochranu štátu a pomenoval ho Jošimine. Chrám si zachoval významné postavenie po mnoho rokov. V roku 1467 bol chrám zničený počas vojny Ónin, no obnovený bol až v roku 1621 vďaka Keišóin, matke piateho Tokugawského šóguna.
Po príchode do chrámu nás ako prvá uvítala brána Sunmon, ktorá bola postavená v roku 1692. Po stranách brány sa ako zvyčajne nachádzajú sochy Deva kráľov, ktoré chrámu daroval šógun Minamoto Joritomo. Ich úlohou bolo chrániť objekt pred zlodejmi.
Hlavná budova chrámu Kannondó bola tiež zrekonštruovaná v roku 1692. Tu sa nachádzajú hlavné modly chrámu: hlavný obraz “Sendžu Kannon” tisícrukej Kannon (dar cisára Gosuzaku) a socha Jedenásťhlavej Kannon (pôvodná modla mnícha Gensan).
Odtiaľ sme sa vyštverali o niečo vyššie k zvonici Curiganedó, kde sa nám naskytol už spomínaný úžasný výhľad na mesto pod horou. Po ďalších schodoch a chodníkov sa sme sa dostali ešte o niečo vyššie a naskytol sa nám úchvatný výhľad na záhradu sakúr a hortenzií, ktoré budú kvitnúť v júni. Ako môžete vidieť na fotkách, záhrada bola ohromujúca. Úžasné miesto. Som rada, že sme ju mohli vidieť v ešte stále plnom kvete.
Nakoniec sme vystúpali až ku Šakadó, kde kvitli dve šidare sakury. Šakadó bolo postavené v roku 1885 po tom, čo v roku 1880 bolo kvôli stúpajúcim počtom návštev budhistov rozhodnuté premiestniť sem ďalší z posvätných artefaktov mnícha Gensana.
Chodník síce pokračoval ešte vyššie k budovám a záhrade pod vrcholom hory, no my sme sa rozhodli zamieriť späť, pretože najmenší člen výpravy už od hladu a únavy začal vystrkovať rožky. Škoda, možno niekedy nabudúce to dáme až na samý vrchol. Výhľad odtiaľ musí byť na nezaplatenie.
Adresa: 1372 Oharano Oshiocho, Nishikyo Ward, Kyoto, 610-1133
Otváracie hodiny: 8:30 (8:00 cez víkend) - 17:00
Poplatky: 500¥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára