Chrám Tódži, miesto, ktoré nás vždy po príchode do Kjóta privíta ako prvé. Roky som po ňom poškuľovala a dych sa mi tajil, keď som zbadala jeho impozantnú pagodu týčiacu sa nad okolitými budovami či už z auta alebo šinkansenu. No navštíviť sa mi ho podarilo len nedávno a rozhodne to bol zážitok, ktorý si chcem zopakovať. Vôbec niet divu, že tak ako mnoho iných krásnych miest v Kjóte, je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Chrám Tódži alebo ak chcete Východný chrám, bol postavený na začiatku obdobia Heian (794-1185), kedy sa Kjóto stalo hlavným mestom Japonska a zostalo ním po celých nasledujúcich 1000 rokov. Tento ohromný chrám, ktorý kedysi mal aj sesterský chrám Saidži (Západný chrám, dnes už neexistuje), slúžil ako južný vchod do mesta a patril k strážnych chrámom hlavného mesta.
Niekoľko rokov po jeho založení sa hlavným kňazom chrámu stal Kúkai, známy tiež pod svojim posmrtným menom, Kóbó Daiši. Pokiaľ sa zaujímate o japonskú históriu, určite ste sa už s týmto menom stretli. Kúkai bol japonský budhistický mních, učenec, básnik a predovšetkým zakladateľ významnej budhistickej školy Šingon. Chrám Tódži sa spolu s horou Kója stali najdôležitejšími chrámami tejto školy a Kúkai tu nechal postaviť i niekoľko obrovských drevenených budov.
Škola Šingon (Škola pravých slov) je škola ezoterického budhizmu, založená na učení čínskej školy Mi-cung, kde hlavnou postavou je Buddha Vairóčana, ktorý len zasväteným mníchom vyložil náuku (absolútnu pravdu) a tá sa potom ústne predávala z učiteľa na žiaka. Podstatnú úlohu tu zohrávajú aj mandaly, ktoré sa používajú tam, kde sa náuka nedá vyjadriť slovami. Učenie tejto školy zdôrazňuje, že človek môže dosiahnuť “budhovstva práve v tomto tele” a to osvojením si praktík, ktoré využívajú tri tajomstvá (mudry, mantry a mandaly). Učenie školy Šingon malo vplyv nielen na školu Tendai, Šugendó a Šintó, ale aj na japonskú estetiku, umenie a remeslá.
Hlavnou a najväčšou budovou chrámu Tódži je sieň Kondó, ktorá patrí k pôvodným budovám. Budova síce v roku 1486 zhorela, no bola zrekonštruovaná na začiatku obdobia Edo (1603-1868) a nachádza sa tu hlavné božstvo chrámu, drevená socha Budhu Jakušiho a jeho dvaja spoločníci Bódhisattva Nikkó (Bódhisattva slnečného svetla) a Gakkó (Bódhisattva mesačného svitu).
Vedľa stojí sieň Kódó, ktorú v roku 825 nechal pristaviť Kúkai. No i tá v roku 1486 zhorela a na rozdiel od siene Kondó bola zrekonštruovaná v pôvodnom štýle. Vo vnútri je vystavených 19 sôch Budhov, Bóthisattvov a strážnych kráľov, ktoré Kúkai nechal priviesť z Číny, zoradených podľa mandaly s Budhom Dainiči (Vairóčana) uprostred. Poviem vám, ak niekde na vás dýchne nefalšovaná podstata histórie, je to práve tu. Tie sochy sú neopísateľne nádherné, nesmierne staré a tá vôňa, ktorou napĺňajú miestnosť, to sa nedá vyjadriť slovami. To treba zažiť na vlastnej koži.
Oproti týmto dvom budovám stojí päťposchodová pagoda, ktorú pôvodne nechal postaviť Kúkai v roku 826. So svojimi 57m je najvyššou drevenou pagodou v Japonsku a je to symbol nielen chrámu, ale i celého mesta Kjóto. Prízemie pagody býva občas sprístupnené verejnosti a sú v ňom umiestnené ďalšie štyri sochy Budhu.
Mimo plateného areálu môžete nájsť ešte sieň Miedo (Zakladateľská sieň) so sochou Kúkaia, Múzeum Homocukan, pokladnicu chrámu Tódži (otvorené len v Marec-Máj a September-November), kde sú vystavené ďalšie veľké sochy Budhu a iné dôležité artefakty.
Ak chcete zažiť niečo zaujímavé, prípadne si i niečo pekné odniesť domov, odporúčam navštíviť blšie trhy, ktoré sa na pozemkoch chrámu mimo platenú zónu konajú 21. každý mesiac od skorého rána až do 16:30. Sortiment je široký. Nájdete tu oblečenie, kimoná, sochy, keramiku a všeličo iné a to ako nové, tak i secondhand kúsky. A ak by vám to nestačilo, každú prvú nedeľu v mesiaci sa tu koná i malý trh so starožitnosťami.
Chrám Tódži má rozľahlú záhradu a v nej mnoho lákadiel pre každé ročné obdobie. My sme sem prišli na nočné osvetlenie jesenných stromov. Záujem bol veľký a rady čakajúcich sa tiahli okolo celého chrámu. Mali sme to šťastie, že sme prišli skôr, takže sme nečakali až tak dlho ako tí, čo prišli po nás. Nemám to síce s čím porovnávať, pretože po zotmení som najradšej doma a nikde sa netúlam, no bol to úžasný zážitok a môžem len vrelo odporúčať.
Adresa: 1 Kujocho, Minami Ward, Kyoto, 601-8473
Otváracie hodiny: 8:00 - 17:00
Poplatky: 500¥ (800¥ pri špeciálnych podujatiach)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára