Ósacký hrad
Jedného dňa som sa zobudila a povedala som si, že svoj voľný deň strávim inak, než upratovaním a varením. Pripravila som si veci, vychystala syna, obula si svoje túlavé topánky, zaviedla syna do škôlky a nastúpila do vlaku. Po asi 20 minútach jazdy som vystúpila na stanici Ósakadžó Kitazume a topánky my ako vždy spoľahlivo zaviedli k môjmu cieľu, Ósackému hradu. Deň bol ako stvorený na tento mini výlet!
Po krátkej prechádzke parkom pod hradom, som konečne prešla bránou Aojamon do areálu vonkajšieho opevnenia a zamierila k hradu. V parku nebolo veľa ľudí, väčšinou len bežci a psíčkari, preto som nečakala, že okolie hradu a Hommaru, areál vnútorného opevnenia, budú tak zaplnené turistami. Väčšinou to boli len skupiny žiakov, ktoré sa s učiteľmi fotili na pamiatku pred hradom, avšak skupiny čínskych a kórejských turistov boli tiež hojne zastúpené. Bola som jedinou Európankou v areály(!) Ale povedzme si stručne niečo o začiatkoch tohto hradu.
História Ósackého hradu sa začala písať v roku 1496, keď tu mních Rennjo z chrámu Hongandži postavil modlitebňu. Neskôr sa sem premiestnil celý hlavný chrám a z malej modlitebne sa stala pevnosť označovaná ako najlepší hrad provincie Settsu. Keďže mnísi z chrámu viedli boje proti Nobunagovi, v roku 1580 jeho vojská chrám obkľúčili a vypálili.
Rok po Nobunagovej smrti (1583) tu Tojotomi Hidejoši začal stavať Ósacký hrad. V tých časoch to bol najväčší a najsilnejší hrad v Japonsku. Po Hidejošiho smrti bol hrad napadnutý Iejasu Tokugawom a zničený v Ósackej Letnej vojne v roku 1615. V roku 1620 sa Tokugawská vláda rozhodla hrad znova obnoviť a pochovať tak pôvodný Tojotomiho hrad. V roku 1665 však hlavná veža po údere blesku zhorela. Hrad bol znova napadnutý počas vojny Bošin a väčšina hlavných budov ľahla popolom pri požiari v roku 1868. Vláda Meidži potom hrad využívala na vojenské účely. V roku 1931 hlavnú vežu zrekonštruovali do terajšej podoby vďaka zapáleným obyvateľom mesta.
Ako vidíte, hrad mal pohnutú históriu a niekoľkokrát bol zničený a prestavaný. Dnešný hrad je postavený z betónu podľa obrazu z obdobia vlády Tojotomi Hidejošiho a vo vnútri sa nachádza múzeum hradu obsahujúce historické dokumenty a umenie z obdobia Tojotomiho vlády, materiály o histórii hradu a územia Ósaky a taktiež samurajskú zbroj a zbrane. Konajú sa tu tiež krátkodobé špeciálne tematické akcie, počas ktorých je výstava pozmenená a doplnená o kúsky podľa zamerania. Vystavené exponáty sú nepochybne zaujímavé, no keďže z hradu a do hradu prúdili početné skupiny a jednotlivé poschodia som si už predtým prezrela na mape, rozhodla som sa múzeum vynechať a miesto toho som zamierila do japonskej záhrady, ktorá vznikla počas rekonštrukcie hlavnej veže v roku 1931. Je to síce len malá záhrada s jazierkom, no s hradom na pozadí je výnimočná a rozhodne sa v jej okolí potuluje menej ľudí. Zo záhrady som si odskočila do predajne suvenírov, pretože magnetka na chladničku, tradícia, ktorú sme mali zavedenú doma, proste musí byť a knižná záložka s motívom sakúr a brožúra o hrade boli ďalším bonusom a museli ísť so mnou domov.
Po potešení duše a odľahčení peňaženky som zamierila na juh k bráne Sakuramon. Pred ňou stojí najväčší kameň Ósackého hradu, Takoiši (kameň chobotnice). Kameň je vysoký 5.5m, 11.7m široký a jeho váha je odhadovaná na 108t. Ako ho tam dostali z ostrova Inudžima vzdialeného 120km od Ósaky? Dobrá otázka, no odpoveď by som aj ja rada vedela. A prečo kameň chobotnice? Tak túto otázku viem zodpovedať. Hovorí sa, že keď prší, na kameni sa objaví obraz chobotnice. Možno sa jedného dňa pôjdem presvedčiť, či je to skutočne pravda.
Samotná brána Sakuramon tiež stojí za zmienku. Jedná sa o hlavnú bránu vnútorného opevnenia, ktorá bola postavená za čias Tokugawského šógunátu, no zničil ju už spomínaný požiar počas vojny Bošin. Znova bola obnovená v roku 1887. Kamene na oboch stranách brány sú známe ako Rjukoiši (kamene draka a tigra), pretože za dažďa sa na nich vraj objavuje vyobrazenie draka a tigra. Dážď má očividne zázračné účinky na kamene okolo hradu. To rozhodne stojí za overenie.
Oproti bráne Sakuramon stojí svätyňa Hokokudžindža, ktorá návštevníkov víta impozantnou sochou najvýznamnejšieho muža a pána Ósackého hradu. Schválne. Uhádnete, kto by to mohol byť? Ak nie, odpoveď je v nasledujúcej vete.
Svätyňa Hokokudžindža bola postavená v roku 1879 na príkaz cisára Meidži na počesť Tojotomi Hidejošiho (1537-1598), slávneho vojenského veliteľa a jedného z troch zjednotiteľov Japonska. Svätyňa je zasvätená i jeho najdrahším členom rodiny: jeho nevlastnému bratovi Tojotomi Hidenagovi (1540-1591), Hidejošiho pravá ruka, a jeho nástupcovi, poslednému z rodu Tojotomi, Tojotomi Hidejorimu (1593-1615), ktorého zabil Iejasu Tokugawa. Táto svätyňa je tiež známa pod názvom Tojokuni. Ak sa potrebujete pomodliť za nejaký významný životný pokrok, ste na správnom mieste, pretože Tojotomi sa predsa vyšvihol z obyčajného poddaného na mocného vojenského vládcu. Pomodliť sa k nemu a požiadať ho o jeho pomoc a vedenie tu má zmysel. Vo svätyni si môžete zakúpiť omamori s erbom rodu Tojotomi, rovnako ako i doštičku ema s vyobrazením Hidejošiho. Ako vždy, keď som navštívila toto miesto, nenapadla mi ani jediná vec, za ktorú by som sa tu mohla pomodliť, takže som len v tichosti vzdala hold, no teraz by som určite jedno či dve želania našla. Možno si kvôli tomu tento výlet ešte raz zopakujem.
Zo svätyne Hokokudžindža ma moje túlavé topánky zaviedli k bráne Otemon a odtiaľ k Múzeu histórie, ale o tom až v druhej časti. Teraz poviem len toľko, že toto miesto ma úplne dostalo.
Adresa: 1-1 Osakajo, Chuo Ward, Osaka, 540-0002
Otváracie hodiny:
-Hradná veža: 9:00-17:00 (zatvorené 28. Decembra – 1. Januára)
-Hokokudžindža: 9:00-17:00
Poplatky:
-Hradná veža: 600￥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára