Prefektúra Šizuoka sa nachádza na Tichomorskom pobreží Japonska hneď vedľa prefektúry Kanagawa. Jej východnú časť tvorí významný polostrov Izu, no prefektúra je známa najmä pestovaním čaju a predovšetkým horou Fudži, najvyššou sopkou v Japonsku a ikonou tejto krajiny. Cesta tam trvala úmorné štyri hodiny v aute, takže som stihla prečítať celú jednu knihu, no len čo sme vstúpili do prefektúry, zbystrili sme. Okolité hory boli naozaj krásne a ohromne vysoké a my sme si nemohli pomôcť a pátrali sme po tej najznámejšej. Predpoveď počasia nám však na celý náš pobyt hlásila dažde, čomu nasvedčovali aj zhlukujúce sa čierne mraky, no myslím, že tesne predtým než sa úplne zotmelo sme zazreli aspoň úpätie hory Fudži miznúce v ťažkých mrakoch.
 |
| šio rámen |
Našou úplne prvou zastávkou na výlete zákonite muselo byť jedlo, keďže manžel, ako pravý Japonec, sa zaujíma najmä o to, kde varia akú špecialitu a ako si ňou zaplniť brucho. Večeru sme si vychutnali v reštaurácii Hamataró v meste Hamamacu a aj ja som musela uznať, že to bol zážitok. Ako prvé ma prekvapil prístup ľudí. Zvyknutá na protivných, znudených Ósačanov som bola úprimne zaskočená tým, akí sú tu ľudia milí a ochotní. A obsluha nebola to jediné, čo bolo príma. Špecialitou tejto reštaurácie je gjóza (opečené knedličky plnené mletým mäsom a zeleninou), ktoré sa v Šizuoke zjavne servírujú spolu s fazuľovými klíčkami a my sme si k tomu ešte objednali šio rámen (ľahký, slaný vývar). Všetko to bola taká dobrotka!
 |
| gjóza |
Posilnení takými lahôdkami sme pokračovali v ceste do mesta Fudži, kde sme sa ubytovali v hotely a skoro hneď išli do hajan, aby sme sa ráno mohli vydať na dobrodružstvo. Čo čert nechcel, zobudili sme sa do totálneho lejaku. Sklamanie. Tak trochu sme dúfali, že predpoveď nebude mať tak úplne pravdu a bude sa dať absolvovať aj nejaká túra, keďže Šizuoka je známa svojimi prírodnými krásami a hlavne v okolí Fudži je veľa jazier, vodopádov a mnoho vonkajších voľnočasových aktivít. Miesto toho sme teda museli siahnuť po zastrešených miestach, ktoré sa v takom počasí dajú navštíviť a ktorých je tu pomenej. Takže ako prvé sme navštívili Centrum svetového dedičstva hory Fudži v meste Fudžinomija.
Centrum svetového dedičstva hory Fudži, ako už názov napovedá, je múzeum venované hore Fudži, ktoré bolo otvorené v roku 2017 na pamiatku zaradenia hory Fudži do Zoznamu svetového dedičstva štyri roky predtým. Okrem zaujímavej architektúry sa múzeum môže pochváliť vyhliadkovou plošinou, z ktorej možno vidieť horu Fudži - ak máte to šťastie, že vykukne spoza mrakov - a rôznymi výstavami týkajúcimi sa seizmológie, histórie a kultúrneho významu sopky.
 |
| po hore Fudži ani stopy |
Nečakala som veľa a hlavne som sa obávala, že sa malý bude nudiť, ale dopadlo to dobre. 200m dlhou, stúpajúcou chodbou sme prešli jednotlivé poschodia, sprevádzaní zaujímavými projekciami na stenách. Zastavili sme sa na krátky film o Fudži, ktorý bol veľmi pekne spracovaný, až sme ľutovali, že máme také zlé počasie a nemôžeme si nič z toho ísť pozrieť. V múzeu majú mnoho interaktívnych exponátov, ktoré odhaľujú, ako vznikla hora Fudži, ako ju ľudia v priebehu vekov vnímali, jej náboženský význam a jej umelecké vyobrazenia. Malého to nesmierne bavilo, takže si myslím, že môžem toto miesto odporúčať aj pre rodiny s malými deťmi. Drobci sa tu rozhodne zabavia.
Kým sme ukončili prehliadku, počasie sa síce neumúdrilo, no lejak sa striedal s mrholením a preto sme sa rozhodli skúsiť aspoň na chvíľku zájsť do svätyne kúsok od múzea.
Svätyňa Fudžisan Sengen (celým názvom Fudžisan Hongú Sengen Taiša) sa nachádza na juhozápadnom úpätí hory Fudži. Pôvodne bola postavená pred viac ako 1000 rokmi na ochranu pred sopečnými erupciami a stala sa nielen najdôležitejšou svätyňou v regióne, ale aj hlavnou svätyňou pre viac ako 1300 svätýň Sengen a Asama v celej krajine. Táto svätyňa bývala tradičným začiatočným bodom pre výstup na horu Fudži, no dnes väčšina týchto tradičných chodníkov už neexistuje. Miesto toho horolezci zvyčajne začínajú výstup z 5. stanice Fudžinomija v polovici hory.
V minulosti svätyňa Fudžisan Sengen bola jednou z najväčších a najveľkolepejších svätýň svojej doby. Súčasné budovy však pochádzajú zo začiatku 17. stor. a nechal ich postaviť Iejasu Tokugawa, posledný z troch veľkých zjednotiteľov Japonska a prvý šógun tokugawského šógunátu. Mnohé z pôvodných budov boli zničené zemetraseniami a dochovala sa len vnútorná svätyňa, vonkajšia svätyňa a vežová brána. Vnútornú svätyňu predstavuje jedinečná dvojposchodová budova postavená v štýle Sengen (áno, pomenovaný podľa tejto svätyne).
Pozemky chrámu sú vcelku rozsiahle a rastie na nich 500 stromov sakúr, takže na jar to tu musí byť krásne. Vo svätyni sa uskutočňuje aj niekoľko veľkých udalostí. V máji sa tu koná súťaž v lukostreľbe na koni (jabusame) a konajú sa tu aj veľké obrady na začiatku júla a začiatkom septembra, ktorými sa otvára a zatvára horolezecká sezóna na horu Fudži.
Po krátkej prechádzke a prečkaní lejaku sme sa pohli ďalej. Keďže bol už čas obeda, šli sme sa najesť. Tu znova úradoval manžel, ktorý chcel vyskúšať miestne jakisoba (vyprážané jedlo s rezancami na čínsky spôsob, vyrobenými z pšeničnej múky). Prvé dve reštaurácie, najodporúčanejšie podniky v meste, však mali niekoľkohodinové čakačky a tak sme pátrali ďalej, kým sme nenarazili na malý 20 ročný podnik, v ktorom jakisobu piekli deduško s babičkou. Kým sme čakali na jedlo, náš malý huncút si pri vedľajšom stole našiel kamoša v podobnom veku a tak sme sa aj my pustili do reči s rodinkou, ktorá prišla na krátky výlet zo susednej prefektúry Jamanaši, kde sa venujú pestovaniu hrozna. Jedlo dorazilo a prvé, čo nás napadlo, bolo, že došlo k chybe, pretože to, čo bolo na tanieri, ani vzdialene nevyzeralo ako jakisoba, ale skôr ako okonomijaki (slané palacinkové jedlo). No omyl to nebol a bolo to nielen dobré, ale aj riadne sýte.
 |
| jakisoba |
Zatiaľ, čo sme sa napchávali, počasie sa trošku umúdrilo a lejak miestami úplne ustal, preto sme sa rozhodli skúsiť zájsť ešte na jedno miesto. A tu sa mi tak trošku splnil sen, pretože by som sa rada pozrela do Nikkó do tamojšej slávnej svätyne a táto jej bola veľmi podobná.
Svätyňa Kunozan Tóšógú bola postavená v roku 1617 a je zasvätená slávnemu Iejasuovi Tokugawovi (1543-1616), ktorého som už spomenula. Iejasu dokončil to, čo jeho dvaja predchodcovia nestihli - ukončil dlhé obdobie občianskych vojen a zjednotil celé Japonsko. Po celej krajine sa nachádza niekoľko svätýň Tóšógú zasvätených tomuto samurajovi a táto v Šizuoke je hneď druhá najdôležitejšia po Nikkó.
Po dlhej ceste pozdĺž pobrežia zátoky Suruga nás čakal náročný cikcakový výstup na vysokú horu, skadiaľ je krásny výhľad (nebyť hmly a zlého počasia určite by sme videli viac). Ku svätyni vedie 909 kamenných schodov, ktoré za dažďa vcelku kĺžu, no na počudovanie naša štvorročná neplecha ich po svojich vyšľapala nahor aj nadol.
 |
| zátoka Suruga |
Komplex tejto svätyne je vcelku rozľahlý a pozostáva z veľkého počtu jasne červených budov zdobených zlatom a farebnými rezbami a maľbami. Hneď za pokladňou sa nachádza brána Romon, odkiaľ cesta vedie okolo stajne, bubnovej veže a medenej lucerny k hlavným budovám. Za nimi sa v lese nachádza hrobka Iejasua.
 |
| hrob Iejasua Tokugawy |
Pri svätyni sa nachádza aj Múzeum Kunozan Tóšógú, ktoré vystavuje niektoré z Iejasuových osobných vecí a poklady zo svätyne, ako sú meče, brnenia a závesné zvitky.
Mokrí, no spokojní sme sa vrátili k autu, prezliekli sa do suchých vecí a po krátkej zastávke na zmrzlinu z miestneho čaju, sme zamierili na noc späť do hotela. Náš najmenší cestovateľ po toľkých zážitkov v aute zaspal ako dudok, a tak sme si len kúpili niečo k večery a zjedli si to v kľude na izbe. V tú noc sme všetci spali ako zabití.
Centrum svetového dedičstva hory Fudži
Adresa: 5-12 Miyacho, Fujinomiya, Shizuoka 418-0067
Otváracie hodiny: 9:00-17:00 (Júl - August do 18:00) (zatvorené tretí utorok v mesiaci, 27.-31. decembra)
Poplatky: 300¥
Svätyňa Fudžisan Sengen
Adresa: 1-1 Miyacho, Fujinomiya, Shizuoka 418-0067
Otváracie hodiny: 5:00-20:00 (Apríl - September), 5:30-19:30 (Marec/Oktober), 6:00-19:00 (November - Február)
Poplatky: zadarmo
Svätyňa Kunozan Tóšógú
Adresa: 390 Negoya, Suruga Ward, Shizuoka, 422-8011
Otváracie hodiny: 9:00-17:00
Poplatky: 700¥ (svätyňa), 600¥ (múzeum), 1200¥ (svätyňa+múzeum)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára