Diel: #2
Počet strán: 636
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 11/7/2025-17/7/2025
Moje hodnotenie: 1.5⭐
Žiadna vojna sa nedá vybojovať s čistými rukami. Ani tie, ktoré sa vedú zo správnych dôvodov. Ani tie, ktoré vyhráte. Tisaanah sa vzdala svojej slobody, aby zachránila tých, ktorých nechala v otroctve. Teraz, viazaná krvnou zmluvou, musí bojovať vo vojne Rádov - a Max je odhodlaný ju ochrániť za každú cenu. Ale keď zrada roztrhá Aru an kusy, Max a Tisaanah sú zatlačení do ešte krvavejšieho konfliktu. Tisaanah musí zariskovať s mocou Reshaye, aby dosiahla nemožné víťazstvo. A Max, nútený stať sa vodcom, sa musí konfrontovať so všetkým, na čo dúfal, že zabudne: so svojou minulosťou a vlastnou tajomnou mágiou. Medzitým sa blížia temnejšie sily - oveľa temnejšie než tajomstvá Rádov. Zatiaľ čo Tisaanah a Max sú zapletení do siete starodávnej mágie a zvrátených tajomstiev, zostáva jedna otázka: čo sú ochotní obetovať pre víťazstvo? Pre moc? Pre lásku?
Tak toto.. to bola moja posledná kvapka trpezlivosti s touto sériou. Sama autorka povedala, že séria má pomalší rozbeh, ale dve celé knihy a stále nič? To už vážne nie. Prvá kniha bola aspoň trochu zaujímavá a celkovo fajn, no toto.. Cez šesťsto strán bludov, prehnanej drámy, bitiek, ktoré sú takmer úplne totožné a ktoré Tisaanah zázračne vyrieši/vyhrá nejakou jednoduchou ľsťou - alias koľkokrát sa dá použiť jeden a ten istý blaf a všetci na to skočia? Nemám rada vojny. Nevadí mi čítať o magických vojnách ani o starých, historických, pokiaľ sa medzitým deje niečo zmysluplné, ale celá kniha len o tom, ako sa niekto s niekým tlčie a ani nie je objasnené prečo. To je pre mňa prisilná káva.
V prvej knihe som k Tisaanah mala vcelku neutrálny postoj, ale tu ma naštvala. Táto postava a jej zázračné úspechy boli také prehnané a brutálne nudné, že som už po dvesto stranách toho mala dosť, ale vydržala som do konca. Nielenže používa jednu a tú istú fintu na porazenie každého nepriateľa, zakaždým je to to isté. Ide do vojny strašne odhodlaná lebo sú tam nejakí otroci, ktorých treba zachrániť. Potom sa niečo pokazí a takmer to prehrajú. Tisaanah príde s geniálnym nápadom, ktorý nikomu inému nenapadol a pritom to, s čím príde, je až stupidne prosté a hlavne sa to takmer ničím nelíši od toho úchvatného nápadu, čo mala naposledy. Jednoducho tá istá taktika v každej jednej bitke a že ich je viac než je únosné. Takmer zomrie alebo vyčerpá sily do poslednej kvapky, no bitku vyhrá a oslobodí otrokov. Potom sa im vyhýba, pretože oni jej neveria a odsudzujú ju lebo tvrdí, že bola jednou z nich, alebo je tam problém, že nehovorí ich jazykom. A na záver výčitky, že neurobila dosť, že im nepomohla dosť atď. A toto sa deje stále dokola. Úprimne neznášam takéto hrdinky.
Max - ďalšia domrvená postava. V prvej knihe bol fajn, vcelku zaujímavý a bolo vidno nejaký posun, vývoj jeho postavy. Tu, tak ako Tisaanah, si jeho postava zaradila spiatočku. Z nejakého dôvodu sa museli rozdeliť a bojujú každý na inom fronte, no jediné, čo robí, je, že na ňu myslí alebo sa strachuje, keď okamžite po bitke nedostane správu, či žije, a nakoniec jej napíše nejaký planý, často jedno vetný odkaz a ona sa nad tým rozplýva lebo on nedokáže vyjadriť svoje pocity, ale ona to tam vidí medzi riadkami a div že neomdlieva z toľkej lásky a vášne. Pri tomto sa mi tak prevracali oči a tak ma to nebavilo. Romantika medzi nimi s každou takou scénou klesala viac a viac do mínusových hodnôt a ani na chvíľu som im ten ich vzťah neverila. Všetko bolo také umelé a nasilu...
Do toho, kde sa vzala, tu sa vzala, pribudla nová postava Aefe, vília princezná ovládajúca podivnú, no mocnú mágiu, ktorú sa snaží tajiť. Absolútne prvé bol šok, pretože som nemala pocit, že by sa dovtedy čo i len zmienilo, že v tomto svete sú víli - jediné, čo sa riešilo, bolo oslobodzovanie otrokov a príprava na vstup do Rádov. Ani len nie je vcelku jasné proti komu Rády tak zbrojili (možno som jediná, no vôbec som to nezachytila). Ale späť k novej postave. Aefe sa spolu s družinou vydala na príkaz svojho otca na výpravu a tiež nerobili nič iné len bojovali, zdanlivo proti iným vílam, no celkovo to nedávalo zmysel a nevidela som žiadny súvis s Tisaanah a jej príbehom. Potom ju však zradil jej najbližší generál a zároveň priateľ a vydal ju ľuďom. Konečne až v závere knihy vyplynulo, kto to Aefe vlastne je a aký má vzťah k hlavnej hrdinke príbehu. Niektorí písali v recenziách na túto knihu, že to bola jediná postava, ktorá za niečo stála a bola zaujímavá. Neviem. Mne do príbehu nezapadala, kým sa nevyjasnilo, prečo je vlastne vôbec zmienená, a ani tak ma nezaujala. Áno, jej príbeh bol tragický, priam hrozný, ale neoslovila ma ani natoľko, aby mi jej bolo ľúto.
Záver bol, ako predtým, veľkolepý a napínavý, nabitý akciou a nervydrásajúcimi odhaleniami a situáciami. Dokonca sa tu aj zableskla tá Carissa Broadbent, ktorú poznám a rada čítam, no bolo to, žiaľ, len chvíľkové a príliš neskoro. Prvá kniha bola síce veľmi sľubná, druhá to však absolútne zabila. Nielenže to bolo len o jednej, nie vcelku zmysel dávajúcej vojne za druhou, ktoré vyzerali ako opis jednej a tej istej z rôznych uhlov, postavy sa nijak nevyvíjali, výstavba sveta znova vyletela oknom. A k tomu sme si dali opačko z prvej knihy, kedy sa Tisaanah a Max na niečom dohovorili, no Tisaanah potom spravila pravý opak a uzavrela dohodu s veliteľom Rádov, že pomôže s vojnou, ak jej pomôžu oslobodiť jej priateľa. Aj tentoraz sa na niečom dohodli a Max spravil presne to, čo predtým Tisaanah, a zatiahol ich do ďalšieho prúseru, ktorý si mohli ušetriť, ale to by asi potom nebol dôvod napísať tretiu knihu, však? Aj keď ma niektoré série tak úplne nebavia, vždy si ich potrebujem dočítať, pretože chcem vedieť, čo sa stane a ako. V tomto prípade je mi jasné, ako všetko dopadne, a aj by ma zaujímalo, ako k tomu dôjde, no ďalšie mučenie týmito postavami už nevydržím, a preto záverečný diel čítať nebudem. Táto séria bola pre mňa nečakane veľkým sklamaním. Je neuveriteľné, že je to z pera tej istej autorky, čo napísala Koruny Nyaxie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára