Počet strán: 544
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 26/7/2025-4/8/2025
Moje hodnotenie: 2.5⭐
Toto je jedna z kníh, ktorú mi Bookstagram strkal pod nos toľko, až som neodolala a po všetkých tých pozitívnych recenziách si ju musela pridať na TBR. Mala som ju tam nejaký čas, no keďže tento rok som si dala výzvu zredukovať čo možno najviac kníh, ktoré mi tam trónia už roky a ktoré by som najskôr donekonečna odsúvala na potom, dostala sa do prvého zoznamu (áno, už mám aj druhý, ale veľmi sa snažím nechytať sa ho, kým tento jeden úspešne nedokončím)
Príbeh sa začína v roku 1828. Záhadný profesor Lovell privezie do Londýna Robina Swifta, ktorý v Kantone osirel kvôli cholere. Robin sa učí latinčinu, starogréčtinu a čínštinu, aby sa pripravil na deň, keď sa zapíše na prestížny Kráľovský prekladateľský inštitút Oxfordskej univerzity - známy ako Babylon. Veža a jej študenti sú svetovým centrom prekladu a, čo je dôležitejšie, aj mágie. Silver-working (netuším ako je to u nás preložené) - umenie prejaviť význam stratený v preklade pomocou začarovaných strieborných tehličiek - urobilo z Britov bezkonkurenčnú mocnosť, pretože toto tajomné remeslo slúži Impériu v jeho snahe o kolonizáciu. Pre Robina je Oxford utópiou zasvätenou hľadaniu vedomostí. Ale vedomosti poslúchajú moc a Robin, čínsky chlapec vychovaný v Británii, si uvedomuje, že služba Babylonu znamená zradu vlasti. Ako Robin pokračuje v štúdiu, ocitá sa medzi Babylonom a tajomnou Hermes Society, organizáciou, ktorá sa venuje zastaveniu imperiálnej expanzie. Keď sa Británia vrhne s Čínou do nespravodlivej vojny o striebro a ópium, Robin sa musí rozhodnúť..
Na úvod si povedzme, že to bola zaujímavá kniha. Nie tak, ako som si myslela či očakávala, ale témy, s ktorými tu autorka pracovala, boli tak zaujímavé ako závažné. Ruku na srdce - belošská časť sveta a obzvlášť krajiny, ktoré sa v minulosti výrazne na tomto podieľali, banalizuje témy ako rasizmus, kolonializmus, otroctvo, nadradenosť jednej rasy, utláčanie a manipulácia a prepisuje históriu tak, aby čo najviac toho, čo spáchali na iných civilizáciách, zamaskovali (netvrdím, že je to len belošská záležitosť, pretože toto sa dialo a deje všade vo svete bez ohľadu na rasu či národnú príslušnosť, ale rozumieme si, koho sa to predovšetkým týka). Autorka sa jednoznačne v kritike neobmedzovala, ani si nebrala servítku, a práve tá surovosť, pohľad na vec zo strany tých, ktorým bolo ublížené, a volanie po spravodlivosti ma oslovili asi najviac. Bolo to nielen poučné, ale hlavne smutné a zahanbujúce, a ak som také praktiky odsudzovala predtým, po prečítaní tejto knihy nemôžem než odsudzovať to ešte viac. Dovolím si povedať, že toto je jednoznačne kniha, čo čitateľa zasiahne, otrasie ním, a to riadne hlboko, a nikto po jej prečítaní nezostane tým, kým bol.
Ďalšie, čo ma na knihe zaujalo, bolo tá lingvistická, prekladateľská časť. Nehovorím - niektoré z tých pasáží na túto tému boli naozaj nezáživné a hodilo ma to späť do čias štúdia na vysokej, kedy som musela absolvovať pár kurzov lingvistiky, ktoré som neznášala. No postavy často viedli diskusie skôr o zaujímavých témach týkajúcich sa tohto odboru. Určite to nenadchne každého, ale ja som žila tým, ako rozoberali pôvod slov či polemizovali o možnosti existencie spoločného jazyka.
Skrátka, táto kniha je plná hlbokých myšlienok a pútavých úvah a tém, ktoré ju robia výnimočnou a autorka ich podáva s ľahkosťou profesionála, ktorý vie, ako hovoriť, aby aj tú najobtiažnejšiu informáciu všetci bezchybne pochopili.
Ale aby to nebolo len o pozitívach, dve a pol hviezdičky má svoj dôvod. Príbeh bol dosť zdĺhavý a miestami nudný. Ako čitateľ som strávila až príliš veľa času v Robinovej hlave, kde sa zaoberal nepodstatnými maličkosťami a analyzoval ich. V tomto mi to dosť pripomínalo Zlatý pavilón od Jukia Mišimi, kde človek mohol preskočiť hneď aj desať strán, no príbeh sa neposunul ani len o sekundu napred, nič sa nevyriešilo a ani postava sa nijak nezmenila. Napriek tomu, že sa jedná o fikciu (s minimom prvkov fantasy) a teda dielo písané za účelom hlavne pobaviť, pripomína to skôr náučnú literatúru. Človek proste len sedí, zatiaľ čo na plátne sa prehráva hĺbkovo spracovaný dokumentárny film. Nič, čo by ho skutočne vtiahlo do diania, prekvapilo ho alebo ho prinútilo cítiť napätie pri akčných scénach.
Žiaľ, aj postavy boli dosť ploché a hranaté ako ľudia, o ktorých sa píše v učebnici histórie. S odstupom času ich ani len neviem odlíšiť jedného od druhého. Boli tak nejak neosobitní, nemali žiadne nuansy a aj keď sa hlavná postava počas deja vyvíjala a dospela k určitému poznaniu, postavy v príbehu slúžili predovšetkým len ako prostriedky pre zdieľanie informácie či názoru. Chýbala mi tam tá emočná linka, ktorá by ma s jednotlivými postavami prepojila, pretože aj keď vyjadrovali určité pocity, zneli duto ako stroje. Keď robot vyhlási, že je šťastný alebo ho niečo trápi, tiež mu to neveríte a nesúcitíte s ním.
Napriek všetkým zaujímavým aspektom príbehu, ktoré prinášajú ponaučenie a čitateľa prinútia zastaviť sa a zamyslieť, bolo to poriadne vyčerpávajúce a pripadalo mi to ako večnosť než som sa konečne dopracovala ku koncu. Od autorky mám ešte niekoľko kníh so zaujímavou témou v hľadáčiku, ale na teraz potrebujem odstup a snáď sa jedného dňa odhodlám prečítať si ich.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára