Diel: #2
Počet strán: 384
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 26/6/2026-1/7/2026
Moje hodnotenie: 4⭐
Bojujeme za ľudí, ktorých milujeme. Bojujeme za myšlienky, o ktorých pravdivosti chceme byť presvedčení. Evar a Livira stoja bok po boku, a predsa sú od seba nekonečne vzdialení. Evar je nútený utiecť z Knižnice, štvaný neúprosným nepriateľom. Livira, uväznená vo svete duchov, musí získať späť svoju knihu, ak sa chce vrátiť k predošlému životu. Zatiaľ čo Evarova cesta ho vedie von, do šíreho a dosiaľ nepoznaného sveta, Livirin cieľ leží hlboko v jej vlastných textoch. Tam musí zviesť zápas s príbehmi, aby si vydobyla zväzok, v ktorom sú zapísané. Knižnica medzitým potichu spletá niť za niťou a pod novou oblohou opäť spája roztrúsené čriepky Livirinho starého života – priateľov i nepriateľov. Kedysi dávno bola vyslovená lož, ktorá rokmi rástla a silnela, až jedno malé postrčenie spustilo lavínu zúfalých následkov. Teraz sa s narastajúcim násilím rúca jedna budova za druhou a hrozí, že zničí celý svet. Tajná vojna v útrobách Knižnice si vybrala svojich šampiónov a rozostavila ich na šachovnici. Nastal čas, kedy musia bojovať za to, čomu veria, inak stratia všetko.
Pokračovanie románu The Book That Wouldn't Burn sa ukázalo ako typický druhý diel trilógie, no paradoxne práve túto časť som si užila z celej trilógie najviac. Žiaľ, ani ona nebola bezchybná.
Na úvod uvediem, že do deja pribudla nová postava, ktorá sa zjavne nachádza v inej časovej línii než ostatní, no má vlastné POV. Celcha a jej brat Hellet sú ganari - malé, inteligentné, chlpaté tvory, ktoré sa narodili do otroctva. Zvratom okolností sa dostanú do Knižnice, kde sa ich život výrazne zlepší, ale ich hnev nedokáže utíšiť nič menšie než pomsta. Úprimne som nechápala, čo majú spoločné s príbehom Liviry a Evara. Nebolo jasné ani to, kde presne sa nachádzajú. Až omnoho neskôr z deja vyplynulo, že sú od seba vzdialení celé storočia a ich príbehy sa vzájomne ovplyvňujú. Kto by tušil, že jeden z nepodstatných výletov dvoch hlavných hrdinov počas ich skúmania Ústredne sa neskôr ukáže ako kľúčový? Avšak takéto nejasnosti a zmätok, spôsobený rôznymi skokmi v čase a priestore bez najmenšieho vysvetlenia, sú veľkým mínusom tejto série a úprimne mi pri čítaní prekážali.
V recenzii na prvú knihu som sa sústredila skôr na úžasnú výstavbu sveta, tak sa teraz poďme pozrieť na hlavných hrdinov. Livira je človek, no kvôli svojmu pôvodu je mimo okruh svojich priateľov v Knižnici považovaná za menejcennú a čelí mnohým ťažkostiam. V prvej časti série mal čitateľ možnosť sledovať, ako vďaka skvelej pamäti nielen dobehla svojich spolužiakov, ale ich dokonca tromfla v znalostiach Knižnice. Potulkami a dobrodružstvami medzi policami získala vedomosti, ktoré nemajú ani seniori na vyšších pozíciách, a prenikla do tajov, o ktorých sa im môže len snívať. Ako to už býva, ani táto hrdinka mi nepadla do oka. Livira je dosť prchká a bezohľadná, takže je zázrak, že má toľko dobrých priateľov ochotných kryť jej chrbát. Vždy najskôr vytvorí ilúziu, že ju niečo trápi, na niekom jej veľmi záleží a chce mu pomôcť, no pri prvej príležitosti všetko hodí za hlavu a znova sa sústredí len na seba a na to, čo práve chce. Úprimne netuším, či by som na nej dokázala nájsť jedinú pozitívnu vlastnosť, aj keby som sa všemožne snažila.
Evar je pre mňa kontroverzné postava. Zo začiatku sa zdalo, že je tiež človek (to som zmienila už minule), avšak ku koncu prvej knihy sa ukázalo, že on aj jeho súrodenci patria k druhu, ktorý je označovaný ako humanoidy s vlčími črtami - teda tvory, ktoré napadli Livirinu dedinu a v jej svete sú útočiacimi barbarmi. Najväčším kameňom úrazu je fakt, že opisy jednotlivých druhov sú v tejto sérii poriadne vágne, takže človek presne nevie, čo si má predstaviť. Keďže pri čítaní je fantázia nutný prvok a ja som vizuálny človek, toto ma vážne iritovalo. Dokonca som prečesala internet a autorove sociálne siete, aby som získala jasnejšiu predstavu, no zostala som bez odpovede. Evar ako jediný zo súrodencov kompletne stratil pamäť a nepamätá si ani knihu, s ktorou do Mechanizmu vstúpil. Jediné, čo vie s istotou, je, že hľadá konkrétnu ženu, a aby ju našiel, potrebuje sa dostať zo svojho väzenia. To sa mu v prvej knihe aj skutočne podarilo a vďaka tomu stretol Liviru. Evar je opísaný ako stratený chlapec - možno až trochu príliš naivný, no odhodlaný. Po tom, čo zistil, že vlastne hľadal Liviru, sa správa ako šteniatko, ktoré sa zúfalo ženie za prízrakom šťastia, no to mu vždy prekĺzne medzi prsty. Jeho postava je v jadre tragická a v podaní iného autora by to bol lámačom sŕdc čitateliek, no tu balansuje na hrane. Nedokážem sa ani rozhodnúť, či ho mám rada, alebo nie.
Minule som ako jednu z chýb knihy spomenula prílišné opakovanie. V druhom pokračovaní sa to výrazne zlepšilo. (Najviac sa mi uľavilo, že na každej druhej strane Evarových kapitol už nebolo napísané, že je to dôležitým spojivom, ktoré drží súrodencov pokope a bráni im ísť si vzájomne po krku.) Vďaka tomu vznikol priestor pre vedľajšie postavy, ktoré trochu vystúpili do popredia. Úprimne však mám pocit, že autor sa ich drží až príliš kŕčovito a chce, aby každá pôsobila dôležito. Značná časť z nich pritom nemala ani charakter, ktorý by ich odlíšil od ostatných - ich jedinou úlohou bolo byť do počtu. Každý z hlavných hrdinov má svoj okruh blízkych, na ktorých príhodne úplne zabúdajú.
Aby sme však nehovorili len o slabých miestach, poďme sa pozrieť na to, prečo sa mi druhá kniha tak páčila. Jedným z dôvodov bol fakt, že autor konečne prestal o dôležitosti Livirinho denníka/knihy iba písať a konečne ju aj dokázal. Taktiež sa mi veľmi páčilo prepojenie príbehu Celche a jej brata s hlavnou dejovou líniou, čo bolo odhalené pri konci, a najmä to, ako aj tie najmenšie a zdanlivo nepodstatné udalosti krásne zapadli do skladačky. V tomto ohľade to má autor skutočne premyslené a zaujímavo spracované. Upútalo ma aj zakomponovanie biblických motívov a ich využitie pri výstavbe sveta. Pomocou príbehu o Ábelovi a Kainovi vytvoril dvoch bratov stojacich proti sebe - jeden založil Knižnicu a chce, aby vedomosti boli voľne prístupné všetkým, zatiaľ čo jeho brat chce Knižnicu zničiť a dať vedomosti len tým, ktorí si to zaslúžia. Medzi nimi stojí Yute - asistent, ktorý sa stal človekom, aby ponúkol svetu alternatívnu, tretiu cestu. Ak niečo v tejto sérii stojí za to, je to jednoznačne komplexná výstavba sveta a metafory na našu spoločnosť. Rozhodne to človeka prinúti pozerať sa na svet novými očami a zamyslieť sa.
Viem, že anotácia knihy hovorí najmä o Evarovi a Livire a o ich hľadaní cesty k sebe. Mne však ich vzťah prišiel len ako vedľajší dej - akoby tam bol len preto, aby v príbehu vystupovala nejaká tá romantika, no v skutočnosti vôbec nebola podstatná. Livira až príliš často zabúda, že hľadá cestu späť k Evarovi alebo že sa snaží zachrániť svojich priateľov. Evar je zase ako melancholické, depresívne šteňa, ktoré bez svojej panej odmieta ísť ďalej, no pri najmenšej zmienke o nej pookreje - a to je asi jediný náznak love story. Vidina srdcervúceho milostného príbehu na konci prvej knihy ma prinútila otvoriť toto pokračovanie, no nakoniec ma najviac upútal práve boj medzi vedomosťou a nevedomosťou. Spolu s Celchinym príbehom to bol pre mňa hlavný ťahač deja a skutočný dôvodom, prečo som túto sériu nakoniec dočítala.
Mohlo by vás zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára