Diel: #3
Počet strán: 384
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 1/7/2026-5/7/2026
Moje hodnotenie: 3⭐
Hneď na začiatok musím podotknúť, že moje hodnotenie záverečnej knihy, ktoré vidíte o riadok vyššie, je skôr hodnotením celej trilógie ako takej. Kniha The Book That Held Her Heart bola totiž jeden veľký bordel, ktorý stratil akýkoľvek zmysel. Všetky postavy - celá tá obrovská skupina vrátane vedľajších postáv - sa rozdelili do troch táborov. Zo začiatku sa zdalo, že by to mohlo fungovať a všetci sa postupne prepracujú z rôznych miest a časov do jednej reality. Avšak aj tam sa napokon roztrúsili na dvojice uväznené v rôznych sférach. Bolo to také prekombinované, až to prestalo dávať zmysel. Aby mal autor čím vyplniť strany, pridal do deja množstvo zbytočností. Skomplikoval to natoľko, že sa v tom zrejme začal strácať aj oon sám a napokon vzdal akúkoľvek snahu o logiku. Úprimne, celý príbeh by bol oveľa lepší, keby sa z neho osekala tá nadbytočná vata, vypustili sa prebytočné vedľajšie postavy, ktorých sa autor zubami-nechtami držal, a urobila sa z toho radšej dilógia. Toľký potenciál, taká geniálna výstavbu sveta... Všetko premrhané. Až mi je z toho smutno.
Napríklad taká Charlotte. Vy, čo ste to čítali, spomínate si vôbec, kto to bol? Nie? Ja som si ju tiež nevedela zaradiť, a to len preto, že išlo o absolútne nepodstatnú postavu - jednu zo študentiek, s ktorými sa Livira v prvej knihe spriatelila. Keď Knižnicu napadli, Charlotte zajali, no Livira jej pomohla ujsť. Až do tretej knihy na ňu nikto ani nepomyslel, no z nejakého nepochopiteľného dôvodu bolo nutné vrátiť ju do príbehu. Naozaj sme potrebovali vedieť, odkiaľ sa vzali ganari, ako Celchin ľud skončil v otroctve a prečo Evar so svojou skupinou našli jej sochu v ruinách nejakého prastarého, zabudnutého mesta? Ja by som bez tejto informácie pokojne prežila. Už dávno som pochopila, že aj ten najmenší čin v minulosti môže ovplyvniť súčasnosť a zmeniť budúcnosť.
Keďže Livira zachraňovala Charlotte, Evar musel byť zákonite niekde inde. Na konci druhej knihy bol smrteľné zranený. Jeho stratený brat Mayland ho spolu s Clovis a Starvalom vzal na cestu za zničením Knižnice, kde ho Mayland uzdravil tým, že ho prepojil s krvou Knižnice. V podsvetí určenom pre zničené knihy stretnú Celchu, dostanú sa do iného alternatívneho sveta a opäť sa rozpadnú na menšie skupinky. Dobre, beriem, že spôsob, akým Evara vyliečili, je kľúčový pre záver, no inak v tom nevidím hlbší zmysel. Pamätáte si, že som napísala v recenzii na druhý diel, že ma boj medzi učenosťou a nevedomosťou zaujal? Táto kniha tú ideu doslova zabila a pochovala.
Do toho tu ešte máme tretiu dejovú líniu, v ktorej sa Yute a Kerrol ocitnú v Nemecku v období, keď nacisti začali zatýkať Židov. Toto nielenže malo minimálnu súvislosť so zvyškom príbehu, ale pôsobilo to aj mimoriadne rušivo. Chápem, že autor chcel do deja vsunúť nejaké vyššie morálne poučenie alebo nepriamo varovať, aby sme temnú minulosť neopakovali, no v tomto žánri pôsobilo ako päsť na oko.
Celá záverečná kniha bola skrátka jeden veľký, prekombinovaný, domotaný mišmaš s nulovým vývojom postáv. Už po niekoľkých kapitolách som to nevládala spracovávať, ospravedlňovať a hľadať neexistujúci zmysel. Nebavilo ma premýšľať, ktorá dvojica sa práve nachádza v ktorom čase a o čo sa pokúša. Niekde okolo polovice tohto mučenia som už úplne strácala pozornosť a čítala som ďalej len preto, že nerada odkladám nedočítané knihy. A samozrejme, kvôli tomu úžasnému svetu, ktorý mal taký potenciál (!) Čo sa týka samotného konca, musím povedať, že sa mi vôbec nepáčil. Samozrejme, nemusí všetko končiť happy endom, srdiečkami a ohňostrojom, aby bol záver dobrý, no toto bolo patetické a mizerné. Ak by som mala túto knihu ohodnotiť, bola by to asi hviezdička za nápad a pol hviezdičky za snahu o romantiku - aj to som však dosť štedrá. Toto bolo zatiaľ to najchabejšie zakončenie série, s akým som sa doposiaľ stretla.
Mohlo by vás zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára