Diel: #1
Počet strán: 338
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 9/8/2025
Moje hodnotenie: 3.5⭐
Táto séria ma mátala naozaj dlho. Všetky tie chvály či už na samotnú autorku alebo na toto jej dielo ma lákali, ale počet kníh v sérii ma trochu odradzoval. Aby som to uviedla na správnu mieru: ja milujem hrubé knihy a čím hrubšie tým lepšie, pretože môžem stráviť viac času s postavami, ktoré ak si obľúbim, tak sa mi ich len ťažko opúšťa. Všetko však má svoje hranice. Táto séria aj s novelami má dokopy 11 kníh, čo pri pohľade na to, koľko kníh za rok prečítam, je nič. No čím som staršia, tým mám pocit, že ma viac a viac tlačí čas, a predstava, že takouto sériou zabijem možno mesiac, možno viac, bola najväčším bubákom na celej veci. Kto by povedal, že keď sa konečne odhodlám prečítať si to, zmáknem to celé s pauzami za 20 dní? Ja teda nie.
Juliette trávi stovky dní zatvorená v betónovej cele. Pre svojich blízkych, spolužiakov a rodičov predstavuje hrozbu, ktorú je treba pred svetom ukrývať. Keď sa jej niekto dotkne, začnú sa diať nebezpečné veci... Nikto nevie, prečo je Juliettin dotyk smrteľný, no nový systém s ňou má veľké plány. Juliettina predstava je celkom iná. Jej dotyk je jej silou, no na to, ako s ňou naložiť príde až po tom, čo jej do života vstúpi Adam - chlapec s tetovaním vtáka na hrudi...
Toto bola tak sladká malinka, že som ju zhltla na jedno posedenie (alebo čo sa všetko dá stihnúť, keď človek štyri hodiny trčí v aute na cestách). Zbožňujem sci-fi aj keď ho teraz veľmi nečítam, pretože vyrovnať sa takému majstrovi ako bol Jules Verne a priniesť niečo, čo je síce teraz len fantázia, no má veľkú pravdepodobnosť stať sa skutočnosťou, je vzácne. Jediné, čo sa mi zatiaľ okrem Julesa Verneho naozaj páčilo, bola Žatva smrti od Neala Shustermana. A teraz si k obľúbenému sci-fi môžem pridať aj túto sériu.
Adam - druhá postava, ktorá sa v príbehu objavila - je 18-ročný chalan, ktorý Juliette pozná od detstva. Spolu chodili do školy a páčila sa mu, ale než sa s ňou stihol nejak zblížiť, zmizla. Momentálne je Adam vojakom pod velením Warnera. Napriek tomu, ako sa spočiatku k Juliette správal a odťažitosti, ktorá patrí k jeho povolaniu, je to milý chalan, ktorému na Juliette ešte vždy záleží a oproti ostatným má výhodu - smie sa jej dotknúť bez toho, aby mu to ublížilo. Warner ho pridelí k Juliette ako osobného strážcu a postupne sa začnú zbližovať. Adam, asi ako každý v tejto sérii, má síce svoje tajomstvá a detstvo plné týrania a nepríjemných spomienok, ale je to srdiečko - je pozorný, starostlivý a sladký, proste taký ideálny prvý priateľ, ktorého by si asi každá tínedžera priala mať.
Tretia významná postava, s ktorou sa na začiatku zoznámime, je Warner. Je to 19-ročný veliteľ sekcie 45 a syn vrchného veliteľa Severnej Ameriky. Od samého začiatku sa javí ako veľmi podivný, nepríjemný a bezcitný. O Juliette sa dozvedel len náhodou, no je ňou a jej podivnou schopnosťou absolútne posadnutý. Preštudoval každý materiál týkajúci sa nej a rozhodol sa ju priviesť do svojej sekcie, aby mu poslúžila ako zbraň. Warner je známy svojou krutosťou. Núti Juliette jesť, obliekať sa do parádnych šiat a rád sa s ňou ukazuje. Chová sa ako maniak a Juliette vo všetkých smeroch odpudzuje. Warner sa neštíti použiť akokoľvek kruté techniky, aby ju prinútil spolupracovať, a tým jej ubližuje. Skrátka, je to nepríjemný hajzlík, ktorému by jeden s najväčšou radosťou vpálil guľku do hlavy, len aby sa svet oslobodil od jeho tyranie. Nedá sa na ňom nájsť nič dobré a od prvého momentu som ho nemohla ani vystáť.
Čo sa týka sveta, Tahereh Mafi sa s ním riadne pohrala, ale pritom stvorila niečo, čo pôsobí dosť vierohodne a pravdepodobne. Myslím, že veľmi dobre vystihla ľudskú podstatu - čím viac človek má, tým je nenásytnejší a len čo pričuchne k moci, má potrebu ovládať a podrobovať si slabších. Kniha bola prvýkrát vydaná v roku 2011, no akoby čiastočne predpovedala nedávne udalosti. Určitá skupina ľudí presvedčila ľudstvo, že naša planéta umiera, a prevzala kontrolu. Aby si zaistili poslušnosť, vypustili do sveta neliečiteľné choroby, čím zredukovali počet populácie a zvyšok prinútili uveriť, že jediný spôsob, ako svet zachrániť, je nechať sa doslova zotročiť. Ľudia museli opustiť svoje obydlia a presťahovať sa do táborov. Každý dostal identifikačné číslo a pridelenú prácu, rodiny boli rozbité. Potraviny a ostatné potrebné veci sú len na prídel a veľmi biedne, platí zákaz vychádzania a vojaci môžu kohokoľvek zabiť za akúkoľvek maličkosť. Zatiaľ čo obyčajní ľudia strádajú, tí pri moci prosperujú. Prídel pre nich samozrejme neplatí, majú všetko, čo chcú, a len tej najlepšej kvality. Vyzerá to síce ako totálna dystópia, no ak by som si mala vsadiť na to, ako svet bude v budúcnosti vyzerať, pokojne by som si vsadila na toto, pretože tak nejak už k tomu smerujeme, aj keď Neal Shusterman s počítačmi, ktoré ovládajú ľudstvo, tiež neznie až tak neuveriteľne. Veď vedci už dokážu zmeniť samotnú DNA, takže ktovie, čo s tým spravia v budúcnosti, však?
Ako som už zmienila predtým, toto som zlupla na posedenie. V podstate sa to čítalo samé - ani som sa nenazdala a bola som na konci, samozrejme tak namotaná, že keby som mohla, hneď sa vrhnem na ďalší diel. Nehovorím, že to bolo dokonalé - chybičky a slabé miesta by sa jednoznačne našli, keby som ich chcela hľadať. Celkovo to však bolo veľmi pútavé, oddychové čítanie a koniec ma nechal na ihlách.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára