V Japonsku tradične na tretí júlový pondelok pripadá štátny sviatok, Deň Mora, ktorý sa tu slávy od roku 1996. Tohto roku to pripadlo na 17. Júla. V tento deň Japonci zvyknú vzdávať vďaku moru a priať si prosperitu pre svoju krajina, ktorá je v mnohých ohľadoch závislá od mora. Rodiny si zvyknú zájsť na pláž, zaplávať si či venovať sa iným vodným radovánkam. Obľúbené sú tiež akvária, ktoré v tento sviatok mávajú nejakú špeciálnu akciu. Deň Mora pre značnú časť Japonska taktiež symbolizuje i koniec obdobia dažďov (cuju,梅雨).
Keď sme premýšľali, čo v tento deň voľna podnikneme, najskôr sme sa pohrávali s myšlienkou zájsť si do akvária. No potom sme si uvedomili, koľko ľudí tam bude, striaslo nás a zmenili sme názor. Miesto toho sme sa rozhodli zamieriť preč od akejkoľvek vody a vybrali sme sa do vnútrozemia, konkrétne do prefektúry Nara.
Prefektúra Nara je známa tým, že má viac pamiatok UNESCO, než ktorákoľvek iná prefektúra v Japonsku. Je to tiež jeden z najstarších obývaných regiónov, dokonca považovaný za kolísku civilizácie.
V prefektúre tiež bolo zbudovaných mnoho starovekých hlavných miest, ako napríklad Asuka-kjó, Fudžiwara-kjó a Heidžó-kjó (710-784). A my sme sa rozhodli navštíviť zvyšky paláca posledného z menovaných miest. Palác Heidžó bol sídlom cisára v období Nara (710-784) a v roku 1998 bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
 |
| Mapa areálu Paláca Heidžó |
Po tom, čo sa hlavným mestom stalo Heidžó-kjó (dnešná Nara), viedli sa dlhé diskusie o vhodnej polohe paláca, a až v roku 745 bolo rozhodnuté, že cisár zostane v paláci Heidžó, čo vyvrcholilo množstvom zmien a prestavbami. V tých dobách Japonci budovali mestá podľa vzoru Čchang-anu, vtedajšieho hlavného mesta Tchangskej Číny. Cisársky palác bol postavený na severnom konci triedy Suzaku, hlavnej tepny mesta, ktorá viedla od hlavnej palácovej brány Suzakumon cez stred mesta až k južnej bráne Radžómon. Po tom, čo sa hlavným mestom stalo Heian-kjó (dnešné Kjóto), cisársky palác v Nare bolo pustený a už v 12. storočí z neho zostávali len základy a podzemná časť. Miesto je ešte vždy majetkom cisára a preto sa tu nemôže stavať. V roku 1998 bola verejnosti sprístupnená obnovená brána Suzakumon a záhrada Tóin.
Areál paláca je skutočne rozsiahli. Zaparkovali sme v blízkosti brány Suzakumon a vybrali sa preskúmať okolie. Ako prvú sme samozrejme museli navštíviť loď postavenú podľa vzoru lodí Tchangskej dynastie, ktorá púta pozornosť už z cesty, kedykoľvek prechádzame okolo. V jej blízkosti sa nachádza niekoľko budov s kaviarňami, suvenírmi a historickým okienkom zameraným na posolstvá Tchangskej dynastii. Majú tu tiež požičovňu bicyklov, aby sa návštevníci mohli pohodlne prepraviť z jedného konca rozsiahleho areálu na druhý. Keďže vonku bolo nepríjemne horúco, bolo to osviežujúce môcť stráviť aspoň chvíľu v príjemne vychladenom priestore. Veď uznajte, 35°C je naozaj dosť. Keď sme sa trochu schladili, zamierili sme cez obrovské nádvorie k samotnej bráne Suzakumon.
 |
| Loď postavená podľa tchangského vzoru |
Brána Suzakumon slúžila ako hlavný vstup do cisárskych palácov v dávnych hlavných mestách, nachádzajúc sa uprostred južnej časti palácov. Názov Suzaku je odvodený od Červeného vtáčieho draka Suzaku, strážcu juhu. Rekonštrukcia brány Suzakumon sa začala v roku 1993, no bola to náročná úloha, pretože neexistuje žiadny nákres ani dochované architektonické prvky, podľa ktorých by sa dalo určiť ako brána vyzerala. Rekonštrukcia bola dokončená v roku 1998.
 |
| Brána Suzakumon |
Už na prvý pohľad je to impozantná stavba. Ako sme sa k nej priblížili, vpravo od brány som si všimla malú búdku s nápisom PEČIATKA na dverách. Zvedavosť mi nedala a nazrela som dnu. Okrem pár letákov tam bol malý stolík s kôpkou papierov a pečiatkou. Jeden papier som si zobrala, no miesto prázdneho listu na jednej strane bolo päť kolónok na pečiatky a na druhej mapka s vyznačenými miestami, kde ich nájsť. Neodolala som a pečiatku som si tam otlačila, i keď mi bolo jasné, že v tomto teple ich určite viac nezozbieram. No, možno niekedy inokedy.
Ako ďalšia bola na rade samotná brána, 25m dlhá a 22m vysoká mohutná stavba. Vyškriabali sme sa po vysokých schodoch a naskytol sa nám úžasný výhľad. Pozostatky paláca sme mali ako na dlani. Ako som spomenula predtým, už v 12. storočí z pôvodných budov takmer nič nezostávalo. Medzi bránou a vnútornými areálmi palca je zarastený kus zeme, cez ktorý vedie železničná trať. V diaľke sa nachádza zrekonštruovaná Audienčná sieň a pár nových budov, ktoré slúžia ako múzeum. Stáť tam a pokúšať sa predstaviť si, ako to kedysi vyzeralo. To sa len ťažko dá opísať. Musel to byť ohromný palác a rozhodne mám záujem sa tam ešte vrátiť a preskúmať každú jeho časť (a zozbierať i zvyšné pečiatky). Tu sme definitívne pochopili, že v tomto teple to už ďalej nedáme. A tak sme sa otočili a po tých istých schodoch znova zostúpili dole.
 |
| Pohľad na zvyšky paláca z brány Suzakumon |
Malý bol už dosť červený v tvári, a preto sme sa stiahli do blízkeho Izanai-kan orientačného centra. Od vchodu sme sa presunuli k výstave o dnešnom paláci Heidžó, kde návštevníkov informujú o prebiehajúcich výskumoch a vtákoch, ktoré sa tu dajú pozorovať. Ako ďalšie sa nám naskytol pohľad na model paláca v pôvodnom stave. Toto ma vždy fascinovalo a vydržala by som i hodiny preskúmavať jednotlivé časti. Naproti cez chodbu sa nachádza ďalšia výstavná miestnosť, ktorá hlavne priťahuje deti. Exponáty a aktivity zamerané na každodenný život v paláci, boli zaujímavé i pre dospelých. Ukážky jedla, spracovania kovu a interaktívne panely s hrami a úlohami. Malému sa tu páčilo a dlho sa tu dokázal zabaviť.
V dobe našej návštevy prebiehala výstava fotografií miestnych fotografov, zameraná na pozorovanie vtákov, ktorí sa v areály vyskytujú v rôznych ročných obdobiach. Páni, ktorí fotky nafotili, sa prechádzali po sále a ochotne sa bavili s návštevníkmi.
 |
| Model pôvodného paláca |
Adresa: 3-5-1 Nijo-Oji-Minami, Nara 630-8012
Otváracie hodiny: 9:00-17:00 (zatvorené
v pondelky a novoročné sviatky)
Poplatky: zadarmo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára