Obon v našom milovanom meste

Obon je sviatok pripomínajúci naše slovenské dušičky. Je to budhistický sviatok, kedy si Japonci pripomínajú svojich zosnulých predkov. Verí sa, že v tomto období sa duchovia zosnulých dočasne vracajú na tento svet, aby navštívili svojich príbuzných. V minulosti si ľudia vešali pred domy lampáše, aby osvetľovali cestu dušiam, no dnes sa tento zvyk už vytráca. Miesto toho sa však konajú tanečné vystúpenia (bon odori), Japonci sa zvyknú vracať do svojich domovov a s rodinou navštevujú hroby príbuzných alebo obetujú jedlo, nápoje a kvety na rodinných oltároch, ktoré niektoré domácnosti majú. Na konci Obonu ľudia zvyknú na riekach a jazerách vypúšťať plávajúce lampáše, aby sa duše bezpečne vrátili späť do ich sveta.

Týždeň Obon je jeden z troch najväčších sviatkov v Japonsku. Japonci tento takmer týždeň voľna uprostred Augusta zvyknú využívať na cestovanie či už doma alebo do zahraničia. A tak sme sa i my vybrali na cesty a pred návštevou manželových rodičov sme sa zastavili v našom obľúbenom meste, kde sme ešte donedávna bývali.

Onomiči je malé prístavné mesto na pobreží Vnútorného mora vo východnej časti prefektúry Hirošima. Mesto sa tiahne z pevniny cez niekoľko neďalekých ostrovov, ktoré sú prepojené známou cyklotrasou Šimanami Kaidó. Onomiči je mesto s nostalgickou atmosférou, pre ktoré sú charakteristické početné kopce, kde sa nachádza väčšina turistických atrakcií. Keby som to tu však začala všetko rozpisovať, nebol by to článok, ale minimálne kniha. Za tie dva roky, čo sme tam žili, sme prešli takmer všetky pamiatky a mám kopu fotiek a spomienok, ktoré snáď jedného dňa premením na články. A preto o početných krásach tohto mesta až niekedy inokedy.

Tentoraz, skôr než sme sa vybrali do nám tak známych miest, sme sa zastavili na obed v našej obľúbenej okonomijaki reštaurácii na okraji Fukujamy. Za tie roky, čo tu žijem, som vyskúšala rôzne druhy okonomijaki v rôznych reštauráciách a prefektúrach, no to, ktoré pripravujú v Džú-Džú je proste neprekonateľné.

S plnými bruškami sme zamierili do Onomiči a previezli sa po miestach, kde sme bývali a ich okolí. Odsťahovali sme sa len pred 3 rokmi, no mesto sa za ten čas neuveriteľne zmenilo. Z Higaši Onomiči (východná časť mesta) sme sa previezli popod začiatok spomínanej Šimanami Kaidó do centra, až sme zaparkovali na parkovisku pri Senkódži.

Chrám Senkódži s parkom s rovnakým názvom sa nachádza na vrcholku jedného z kopcov, ktoré centru mesta dominujú. Dostať sa na vrch sa dá peši, autom, no môžete sa sem vyviesť i lanovkou. V parku sa nachádza 1500 sakúr (čerešňových stromov), ktoré sú hlavným turistickým lákadlom na konci Marca – začiatku Apríla. Nájdete tu i galériu (Onomichi City Museum of Art), ktorú navrhol uznávaný architekt Andó Tadao. Uskutočňujú sa tu dočasné výstavy, ktoré rozhodne stoja za návštevu. Táto galéria sa dokonca dostala do správ. Má totižto jedného malého návštevníka, ktorý sa takmer denne pokúša dostať dnu. Malý čierny kocúrik sa s obľubou potuluje okolo vchodu a vedie rozhovory s ochrankou.

Ďalšou atrakciou parku je vyhliadková plošina ponúkajúca pohľad na značnú časť mesta, more a najbližší ostrov Mukaišima. Za dobrého počasia môžete vidieť i more a ostrovy ležiace za Mukaišimou. Odkedy sme sa presťahovali, vyhliadku prestavali. Boli sme zvedaví, ako to tam teraz vyzerá, no kvôli horúčave sme si  povedali, že najskôr zájdeme do chrámu pod parkom a až potom sa vyštveráme hore.

Chrám Senkódži sa nachádza o niečo nižšie než park na úbočí kopca tesne pod vrcholom. Vedie k nemu dosť strmá cesta, pod ktorou je zráz, no na jednom mieste tu vykukuje skala nazývaná Cuzumi iwa alebo jednoduchšie pon-pon iwa (skala ručného bubienka). Názov je odvodený od zvuku podobného japonskému ručnému bubienku, ktorý skala vydáva, keď na ňu poklepete kladivkom.

pon-pon iwa

Chrám Senkódži bol založený v roku 806. Hlavná budova Akado (červená hala), ako už názov naznačuje, je natretá jasne červenou farbou, ktorá kontrastuje s modrou oblohou a zeleňou obklopujúcou chrám  a púta tak pozornosť už z diaľky. Dajú sa tu zakúpiť rôzne amulety, no ja som si sem prišla pre svoju prvú gošuin.

Gošuin pečiatky a knihy gošuinčó predstavujú istý trend, ktorý sa v posledných rokoch v Japonsku dosť rozšíril. V skratke sa jedná o zbieranie pečiatok svätýň a chrámov, ktoré navštívite. Väčšinou sú to len milé upomienky na púť po svätých miestach, kde vám napíšu názov miesta a dátum vašej návštevy. Na niektorých miestach ich však dotiahli na vyšší level. Tradične sa jedná o červený odtlačok pečiatky a ručne napísaný kaligrafický text v čiernom prevedení. Niektoré chrámy a svätyne však ponúkajú i o niečo drahšie, no farebné, priam až umelecké gošuin, ktoré lákajú zberateľov a predovšetkým zberateľky.

Ja som si zvolila síce len obyčajnú tradičnú verziu, no zato svoju prvú.

V chráme Senkódži sa nachádza niekoľko zaujímavých miest. V tomto článku uvediem len jedno a to zvonicu, toki no kane, s výhľadom na prvý z mostov Šimanami Kaidó. Ostatné si nechávam na niekedy inokedy.

Po príjemnej prestávke sme sa vybrali späť do parku s cieľom zájsť si na vyhliadkovú plošinu, no najmenší člen našej výpravy tomu nebol dvakrát naklonený. Po niekoľkých nevydarených pokusoch ho upokojiť, sme to teda vzdali a vrátili sa vychladiť do auta. Zviezli sme sa späť do mesta, zaparkovali a vyšli si na prechádzku tentoraz bez kopcov.

Ako prvé sme zamierili do starej obchodnej arkády Hondori. Táto ulica uchovávajúca ducha éry Šówa sa tiahne 1.6km medzi morom a horami. Niektoré z obchodov tu majú viac než 100 rokov a stále sú v prevádzke. Okrem odevov a úžitkových predmetov tu nájdete aj kopu príjemných kaviarní, pekární, cukrární, obchody s darčekovým tovarom pre turistov a i turistické miesta ako napr. Pamätná hala Hajaši Fumiko (spisovateľka a poetka pochádzajúca z Onomiči). Bočné úzke uličky ponúkajú skvelé foto miesta a ak máte šťastie, nájdete i nejeden ukrytý poklad.

starý kúpeľný dom premenený na pekáreň

Po príjemnej prechádzke v tieni sme zamierili do prístavu, kde sa malý zabavil pozorovaním lodí a medúz. A my sme zatiaľ vzdychali nad množstvom spomienok a okamihov, ktoré sme tu prežili.

socha Hajaši Fumiko

Pred tým, než sme sa pobrali do hotela, sme sa ešte zastavili v našej obľúbenej zmrzlinárni Kawasara, pretože to proste nejde vynechať. Robia tam jednu z najlepších zmrzlín v meste, dôkazom čoho sú i zdanlivo nekonečné rady zákazníkov obzvlášť cez víkendy a počas hlavných turistických sezón.

Ubytovaní sme boli vo Fukujame a dosť som sa toho bála, pretože malý je na cudzích miestach nesvoj, plače a dokonca zvracia. Skrátim to na: bola to drsná noc, prežili sme bez väčšej ujmy a nikto a hlavne nič nebolo ovracané. K večery sme si kúpili bentó (obedová krabička) a najedli sme sa v pokoji na izbe.

hotelové raňajky

Ďalší deň sme mali v pláne si ešte niekam zájsť, no jeden z tajfúnov si povedal, že pôjde okolo a tak sme plány kvôli dažďu zrušili. Po tradičných japonských raňajkách, ktoré volám obed a len tak mimochodom ich nemusím, sme zamierili do prefektúry Jamaguči k manželovým rodičom.

 

Adresa:

-Chrám Senkódži: 15-1 Higashitsuchidocho, Onomichi, Hiroshima 722-0033

-Park Senkódži: 19-1 Nishitsuchidocho, Onomichi, Hiroshima 722-0032

Otváracie hodiny:

-Chrám: 9:00-17:00

-Park: nonstop

Poplatky: zdarma