Diel: #1
Počet strán: 464
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 10/12/2025-14/12/2025
Moje hodnotenie: 2.5⭐
Vojna sa skončila, temné sily zvíťazili a hrdina, ktorý ich mal zachrániť, je mŕtvy. Briony Rosewood, zajatá po tom, čo jej hrad prepadol nepriateľ, vie, že svet, ako ho pozná, sa navždy zmenil. Temné sily Bomardu zvíťazili a jej ľud, Eversun, čelí bezprostrednému otroctvu, väzeniu alebo smrti. Jej brat, ktorému bolo súdené stať sa dvakrát dedičom a zjednotiť bojujúce kráľovstvá, je mŕtvy. Zbavená svojej Mágie Mysle a slobody, Briony a ostatní preživší sú rýchlo vydražení v aukcii – a ako sestra zjavného dediča dosiahne najvyššiu cenu. Po zúrivej vojne s ponukami je predaná nikomu inému ako Tovenovi – vysokopostavenému Bomardčanovi – a jej dlhoročnej a nešťastnej pobláznenosti. Hearstovci, potomkovia rodiny známej svojou krutou kontrolou Mágie Srdca, sú nemilosrdne ambiciózni a Briony vie, že ju využijú, ako len budú môcť, na presadzovanie vlastných záujmov. Napriek hrôzam jej nového sveta a úlohe, ktorú sa v ňom musí naučiť hrať, nie je všetko stratené. Pomoc – a nádej – sa môžu objaviť na tých najnepravdepodobnejších miestach…
Z tejto knihy mám zmiešané pocity, pretože tak, ako sa mi isté veci na tom páčili, tak som sa nudila lebo sa väčšinu knihy nič skutočne nedialo - hrdinka len donekonečna premýšľala o svojej situácii a veľa vecí sa kolom dokola opakovalo. Výstavba sveta a magický systém sa síce zdajú byť zaujímavé, avšak v tejto časti sa všetko sústreďuje predovšetkým na politické ťahanice a to absolútne neznášam. A ani to dokonca nie je až tak dôležité, keďže hlavná hrdinka je celý čas zatvorená v dome svojich majiteľov (áno, čítate správne - Toven Hearst kúpil Briony Rosewood na aukcii, kde predávali ženy ako hračky pre chlapov a zdroj na "posilnenie" magickej moci). Takmer 400 mučivých strán o tom, ako je zavretá v izbe, zakráda sa domom, šmejdí, žiada Tovena o knihy, informácie a prístup k svojej mágii, a trénuje obranu mysle. Ďalšia vec, čo mi nesadla, boli dosť nepríjemné témy (predaj "otrokov", znásilnenie, nútená prostitúcia, mučenie a pod.). Vlastne sa mi uľavilo, keď Toven Briony kúpil a zavrel ju vo svojom dome. Čo sa týka kníh, moja morálna hranica je poriadne pokrivená, ale toto bolo aj na mňa príliš.
Autorka sa z nejakého dôvodu rozhodla na rôzne miesta povsúvať kapitoly z minulosti. Nie že by mi vadili, niektoré boli aj zaujímavé a aspoň v nich bolo nejaké info o chode sveta, ale ich umiestnenie bolo pre mňa rušivé. Ani časovo nijak nenadväzovali a skákali do rôznych období. Celkovo pre príbeh nemali nijaký veľký prínos a jediná ich pointa bola ukázať, ako veľmi hlavná hrdinka potajomky roky slintala nad MMC. To bolo kryštálovo jasné aj bez toho, ale dobre. Len tak mimochodom, fakt, že Toven zdieľa jej city, bolo tiež veľmi do očí bijúce. Už hneď na začiatku, keď sa Briony snaží uniknúť pred zajatím tým, že sa zneviditeľní a skryje do skrine, a Toven príde, skriňu otvorí a skoro ju nájde. Už vtedy boli jeho úmysly jednoznačné. Ani na moment som neverila tomu, že ju hľadá, aby jej ublížil. Autorka sa veľmi snažila vykresliť ho ako záporáka, no nefungovalo to.
Tých vecí, čo sa mi na tomto nie vcelku páčili, bolo proste viac než dosť. Až sa sama divím, prečo som vlastne pokračovala v čítaní, ale dôvod to má. Nie som fanda Hermiona x Draco ff, vlastne nečítam žiadne Potterovské ff, ale hlavní hrdinovia nielen vzhľadom, ale aj správaním mi okamžite pripomenuli tých dvoch. Celý príbeh mi prišiel ako ff prepísaná na originál, čím nechcem povedať, že by na tom bolo niečo zlé. Každý príbeh má nejaký základ, či už je to niečo, čo sa skutočne stalo, mýt, film alebo iná kniha. Je fajn vidieť, že aj takýto postup môže fungovať - dôkazom je aj Alchemised, ktorá je teraz dosť v kurze, alebo Midnight Muse, ktorá začala ako ff na Azriela z ACOTAR (btw obe mám na TBR). Práve tá romantika - preťahovanie sa, napätie, zbližovanie, odcudzovanie a túžba medzi Briony a Tovenom - bolo to, čo ma udržalo pri tejto knihe. Chcela som vidieť vyvrcholenie ich vzťahu, ten okamih, keď to medzi konečne praskne (čo sa nestalo).
Záver bol vcelku uspokojivý, nielen napínavý, ale aj trochu prekvapivý (aspoň čiastočne, pretože to s Rorym bolo tiež dosť jasné). Najskôr som myslela, že zostanem len pri tejto časti, avšak nedošlo k momentu, na ktorý som najviac čakala, takže momentálne sa pohrávam s myšlienkou prečítať si aj pokračovanie, ktoré má vyjsť tuším v Decembri. Nevylučujem však, že na túto sériu úplne dovtedy zabudnem. Na Tovenovi je síce niečo príťažlivé, ale Briony je trochu nervy drásajúca a celý príbeh bol dosť obyčajný a nevýrazný, takže vážky sú naklonené.
Mohlo by vás zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára