Phantasma - Kaylie Smith

Séria: Wicked Games

Diel: #1

Počet strán: 497

Jazyk: ENG

Goodreads

Dátum čítania: 13/5/2025-17/5/2025

Moje hodnotenie: 3⭐

Príbeh sa odohráva v New Orleans, v meste mágie a nadprirodzena, kde ľudia vo veľkom veria najmä na duchov. Po tom, čo matka Ophelie a Genevieve Grimmových nečakane zomrie, moc, ktorá sa v ich rodine dedí po generácie, sa presunie na najstaršiu zo sestier. Ophelia cíti zodpovednosť nielen za svoju sestru, ale aj za rodinný biznis. Odmieta zodpovednosť za duše mŕtvych hodiť na klinec, dokonca aj keď zistí, že matka nesplácala dlhy a banka im chce skonfiškovať dom. Genevieve, na druhej strane, má takého života už dosť a presviedča sestru, aby to nechala plávať a cestovala a pre zmenu robila v živote to, čo skutočne chce. Kvôli tomuto sa sestry pohádajú. Rozhnevaná Ophelia sa túla mestom, až sa dostane k opustenému kostolu, kde na ňu prehovorí neviditeľný neznámy. Pokladá ho za nejakú zblúdilú dušu a ponúkne mu svoju pomoc, čo neznámy odmietne a pošle ju preč.

Po návrate domov zistí, že Genevieve zmizla, a keď prehľadá jej denníky, má pocit, že sestru vlastne vôbec nepozná. Je však rozhodnutá priviesť ju späť, a tak sa po stopách, ktoré sestra zanechala, sa vráti do toho opusteného kostola, ktorý v danom momente slúži ako vstup do Phantasmy - nebezpečnej hry démonov, kde odmenou za výhru je splnené želanie.

Sestru síce nenájde, no zato stretne toho neznámeho z predchádzajúcej noci a zistí, že je to fešák. Blackwell, nebezpečný fantóm, jej ponúkne dohodu - pomôže jej prejsť všetkými skúškami, aby sa mohla stretnúť so sestrou, a ona sa za to musí pokúsiť nájsť kľúč k jeho slobode. Ak sa jej to však do konca hry nepodarí, vezme jej 10 rokov života. Ophelia najskôr váha, no neskôr (podľa očakávania) na dohodu pristúpi.

A to je presne ten bod zlomu, kedy drahá Ophelia vypustí sestru z hlavy a sústredí sa len na Blackwella a jeho oslobodenie. Toto ma na celej knihe asi najviac sklamalo. Tých sklamaní bolo síce viac, no hlavne som sa dosť nudila. Jednoznačne to pre mňa nebola prvá ani posledná kniha s témou súťaže alebo boja na život a na smrť, ktorej sa hráči účastnia dobrovoľne či nedobrovoľne. Proti takýmto knihám nič nemám a vlastne ich mám vcelku v obľube, no v tomto prípade ma to proste nezaujalo. Jedno však uznať musím - démoni v tomto príbehu a ich hry sú skutočne démonické a kruté, hraničia s hororom, a to sa mi naozaj páčilo. Naplnilo to očakávania, ktoré som mala pri čítaní Kráľovstva hriešnych od Kerri Maniscalco, kde sa podľa mňa princovia pekla len hrali na démonické bytosti, no v skutočnosti boli len takým slabým odvarom.

Podľa môjho názoru táto kniha je dosť overhyped. Všetci ju tak ospevujú, že som od nej mala veľké očakávania, ktoré sa vôbec nenaplnili. Dokonca ani pikantné scény to nedokázali napraviť. V tomto ohľade mi to veľmi pripomínalo Dotyk temnoty, kde si hlavné postavy, miesto toho, aby niečo vyriešili a prediskutovali, radšej dali sex a tým sa to zázračne vyriešilo. Prišlo mi to miestami tak nasilu, že keď sa k tomu začalo schyľovať, začala som prevracať očami.

Neoslovili ma dokonca ani postavy. Ophelia bola taká nemastná-neslaná a príšerne povrchná a prelietavá. Na jednej strane všetko až príliš riešila a prežívala, no pri tom som z nej nemala dojem, že by jej na niečom skutočne záležalo. Veď aj na hľadanie vlastnej sestry tak poľahky zabudla. Čo sa týka Blackwella - no, nemám k nemu veľa čo povedať. Bol to proste taký ten typický romantasy týpek, čo sa vždy zjavil v pravý čas a všetko vyriešil. Jediné, čo na ňom bolo naozaj zaujímavé, bola jeho smutná minulosť.

Ale aby to nebolo len o tom, čo sa mi nepáčilo - myšlienka démona, ktorý sa tak zamiloval do smrteľníka, že zavrhol celé peklo aj s jeho vládcom, ma dosť zaujala a je škoda, že to nebolo viac v príbehu rozvinuté. Taktiež sa mi páčila celková temná a gotická atmosféra príbehu, čo, ako zisťujem, ma dosť priťahuje, a určite si do zoznamu pridám viac diel s podobnou témou.

Ďalším takým pozoruhodným bodom, ktorý určite pri tejto knihe treba zmieniť, je OCD porucha, ktorou hlavná hrdinka Ophelia trpí. Autorka tejto problematike dala v príbehu vcelku veľký priestor, až som miestami sama mala chuť niečo si spraviť, len aby ten hlas dookola opakujúci to isté konečne sklapol (áno, počúvala som audioknihu). Autorka sama touto poruchou trpí, takže to bolo veľmi dobre a predovšetkým surovo napísané. Čitateľ si tak môže odskúšať na vlastnej koži, aké to je žiť s takým hláskom, ktorý vás neustále núti o sebe pochybovať a dokonca si ubližovať (v tomto prípade naozaj odporúčam vyskúšať audioknihu, pretože pri čítaní tie pasáže jednoducho môžete preskočiť, a to potom nemá ten správny efekt).

Na záver musím povedať, že chápem celý ten hype a jasne vidím, na čom si zakladá, no na mňa to proste nefungovalo a kniha ma neoslovila až tak, ako som očakávala. Nedokázala som sa stotožniť ani s jednou z postáv, ani sa ponoriť do toho sveta, a to ma na tom asi najviac mrzí, a preto len tri hviezdičky.