Jesenná rovnodennosť

Higan alebo Ohigan je v Japonsku obdobím prejavovania vďaky predkom a prírode. Tento budhistický sviatok zahŕňa obdobie siedmych dní - tri dni pred a tri dni po jesennej rovnodennosti. Slovo higan znamená druhý breh, čiže svet mŕtvych. Ľudia zvyknú navštevovať hroby, pripomínajú si svojich predkov a vzdávajú im hold.

30. narodeniny – oslava v Heian Džingú

Toto som napísala asi mesiac po tom, čo sa to stalo a úprimne - žerie ma to do dnes deň. Dlho som  rozmýšľala, či to nechám v zošite alebo nie, ale je to, čo to je. Skutočne sa to stalo. Tak prečo si aspoň trochu neuľaviť, keď môžem. Koniec koncov toto je môj priestor, môj svet a môžem do neho vložiť, čo uznám za vhodné. Nikoho nenútim čítať to, je na každom z vás, ako sa rozhodnete. 

Pokiaľ sa však necítite na čítanie o nepríjemných stránkach života a chcete si len niečo málo prečítať o svätyni Heian Džingú, zamierte k druhému podnadpisu. Odtiaľ je to už safe.

Kvety sakury

Najkrajšia spomienka

Buccúdži

A je to tu! Prvý článok série Jeseň v Japonsku. Samozrejme som vybrala svoje najobľúbenejšie miesto, ktoré proste nič neprekoná.

Jeseň v Japonsku a kam zájsť na výlet

Už som v Japonsku 6 rokov a za ten čas som mala možnosť navštíviť vcelku dosť veľa miest a v rôznych ročných obdobiach. Napriek krásam každého obdobia, mojím najobľúbenejším zostáva jeseň, ktorá na rozdiel od tej slovenskej, je teplá a slnečná. 

Obon v našom milovanom meste

Obon je sviatok pripomínajúci naše slovenské dušičky. Je to budhistický sviatok, kedy si Japonci pripomínajú svojich zosnulých predkov. Verí sa, že v tomto období sa duchovia zosnulých dočasne vracajú na tento svet, aby navštívili svojich príbuzných. V minulosti si ľudia vešali pred domy lampáše, aby osvetľovali cestu dušiam, no dnes sa tento zvyk už vytráca. Miesto toho sa však konajú tanečné vystúpenia (bon odori), Japonci sa zvyknú vracať do svojich domovov a s rodinou navštevujú hroby príbuzných alebo obetujú jedlo, nápoje a kvety na rodinných oltároch, ktoré niektoré domácnosti majú. Na konci Obonu ľudia zvyknú na riekach a jazerách vypúšťať plávajúce lampáše, aby sa duše bezpečne vrátili späť do ich sveta.