Diel: #6
Počet strán: 688
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 7/4/2026-12/4/2026
Moje hodnotenie: 3⭐
Jeden kráľ uväznil moje telo. Ďalší uväznil moju myseľ. Medzi Annwynom a Oreou sa rozpútala vojna, nebojuje sa však len na bojových poliach. Boj sa odohráva aj v mojom vnútri. A som odhodlaná ho vyhrať bez ohľadu na to, že sa ma nepriateľ snaží zničiť. Na jednu vec totiž zabúda - na prastarú mágiu puta páru. Pretože nikto nie je naozaj stratený, pokiaľ je jeho duša spútaná s dušou jeho druha. Slade a ja? Spája nás oveľa viac ako mágia nášho puta a vždy sa navzájom nájdeme. Vo všetkých životoch. Faeský kráľ sa snaží zničiť ma, môj odkaz, moje spomienky. Jednu vec si však neuvedomil: zlato sa ohne, ale kameň sa zlomí. A zlatý kanárik nepadá. Lieta.
Táto séria bola tak dlhá jazda (miestami až nezmyselne dlhá), až som sa vážne tešila, že už som sa konečne dostala k záverečnej knihe. Avšak po tom, čo sa autorka tak pekne rozbehla, dúfala som v záver veľkolepejšieho charakteru, nejaké epickejšie zakončenie. Čo som dostala?
Zatiaľ čo vojna v Orei ma bavila a držala ma na ihlách, vojna v Annwyne mi nemohla byť ukradnutejšia. Cull ako protivník bol veľmi biedny odvar. Nehovoriac o tom, že autorkino písanie v tejto knihe bolo dosť chaotické a zbytočne sa snažila zdvihnúť latku pridávaním nových vecí. Akurát čo to skazila. Prvé, čo sa mi neveľmi pozdávalo, bola Aurenina strata pamäti, ktorá sa ukázala ako absolútne zbytočná vsuvka, keďže hneď ako sa znovu stretla so Sladeom, jej pamäť sa zázračne a kompletne vrátila. A čo potom taký drak a dodatok, že tí fae, čo ho dokázali manifestovať, vládli ostatným? Alebo krídla či bohyne? Toto asi bude spoiler, ale keď zomrel Judd, zostal mŕtvy, zatiaľ čo Auren si po niekoľkých hodinách povedala, že ona nechce byť mŕtva a bez následkov sa vrátila späť. Keby zostala mŕtva, aspoň by to malo nejaký zaujímavý koniec, ale k tomu sa ešte dostanem.
K šteklivým scénam som sa vyjadrila už aj predtým a, žiaľ, autorka v tom pokračovala i tu. Na rozdiel od napríklad najnovšieho pokračovania Knihy Azraela, The Wrath of the Fallen, našťastie takých scén nebolo natlačených do príbehu nezmyselne priveľa, no aj tak som si pri každej jednej želala, aby už skončila. Obzvlášť z tých "konverzácii" sa mi pretáčali panenky. Už som si začínala myslieť, že je to možno len mnou, no potom som si prečítala najnovšiu fanfikciu mojej kamarátky, a nie, nie je to mnou. Autorka by vážne mala vymeniť to béčkové p0rno, ktoré sleduje, za niečo lepšie. A akoby to nestačilo, ešte som aj dostala alergiu na slovo fuck a všetky jeho možné použitia - v niektorých kapitolách bolo v každej jednej vete a to vôbec nezveličujem. Čo je veľa, to je veľa. Drsná povaha postavy alebo závažná situácia sa dajú vyjadriť aj bez toho slova. V tomto ohľade mi autorkino písanie prišlo príšerne amatérske.
Čo sa týka postáv, žiadna ma v tejto časti nijak neoslovila. Auren a Slade prestali byť zaujímaví v momente, kedy sa znovu stretli - Auren už teda dávno predtým. Moja obľúbená postava Sladeovho brata, Ryatta, dostala skutočne otrasný koniec. Tá postava mala na viac a potom zostala uväznená tam, kde chcela byť najmenej. Malina mi tak ako Auren začala liezť na nervy a jediné, čo jej naozaj vyšlo, bola vlastná smrť, avšak Dominik si zaslúžil lepší koniec. A to multi POV... To bolo vážne prehnané a podľa mňa nie všetky boli skutočne tak dôležité a prínosné.
A konečne - záver. Úprimne, to bolo odfláknuté. Dúfala som, že autorka má pre celý príbeh nejaký poriadny plán so zaujímavým zakončením. Tento diel ma však zanechal na pochybách. Mám pocit, akoby autorka počas písania stratila niť alebo sa snažila príbeh uzavrieť pod časovým tlakom. Vážne, čo to ako malo byť? Všetci sa dostali do Annwynu, a či chceli, alebo nie, zostali tam uväznení. A čo Oreia? To sa len tak na celý svet vykašľali? To nebolo treba doriešiť? Ak by nebolo celej tej napínavej bojovej akcie v Oreii, Goldfinch by rozhodne odo mňa nedostal také vysoké hodnotenie.
Ako celok, séria The Plated Prisoner mala jednoznačne zaujímavé momenty a ten počiatočný vývoj postáv bol dobre napísaný, no prišlo mi to zbytočne rozťahané a na samom konci narýchlo odbité. Niektoré knihy boli naozaj zlé, v niektorých prevažne dej stagnoval, zato záver bol napínavý, a v iných sa to zase pekne rozbehlo už na začiatku a bolo to takmer dokonalé. Porovnajúc všetky plusy a mínusy, táto séria sa u mňa zaradila k priemeru. Fajn na odpočinkové čítanie (aj keď neviem, či odpočinok je správne slovo vzhľadom na celkový počet strán jednotlivých kníh), originalita tomu tiež nechýbala, ale nič ma na tom až tak neuchvátilo a bolo to predvídateľné. Teraz si síce môžem povedať, že mám za sebou ďalšiu z kultových sérií, ktoré uchvátili knižný svet, no pochybujem, že o rok si ešte budem pamätať čo i len stručný dej. Aj tak som však rada, že to mám prečítané, a ak váhate, či sa do toho pustiť, kľudne tomu dajte šancu a sami uvidíte nakoľko vás to oslní a či si vás to udrží až do samého konca. Na záver už len dodám, že prvá kniha je skutočne len taký nepríjemný predĺžený prológ, ktorý netreba brať veľmi vážne, a skutočný príbeh sa začne odohrávať až v druhom diele, ktorý je jeho pravým opakom.
Mohlo by vás zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára