Diel: #4
Počet strán: 738
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 25/3/2026-1/4/2026
Moje hodnotenie: 3⭐
Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ. Povstala som z popola ako fénix a musím sa naučiť ovládať svoju moc. Síce mi pristrihli krídla, ale už nežijem v zlatej klietke a konečne som unikla zo studeného kráľovstva. Svet mi však nechce dopriať pokoj. Tak to býva, keď sa obrátite proti kráľovi – všetci ostatní sa obrátia proti vám. Dobre, že mám na svojej strane iného kráľa. Avšak napriek temnej hrozbe, ktorú pre Oreu predstavuje kráľ Slade Ravinger, po mne ostatní panovníci idú. Kým ale žijem v tomto svete, nedovolím, aby ma znova ktokoľvek využil.
Už sa začínam pýtať samej seba, prečo vlastne v tejto sérii ešte stále pokračujem. Keď sa to tak vezme, skutočného deja a nejakého toho diania je tu pramálo a postavy zväčša len posedávajú. Ale! Potom príde koniec, zase sa stane niečo super a ultra napínavé a ja sa okamžite vrhnem po ďalšej knihe s nádejou, že autorka si to tentoraz udrží. Pri štvrtom pokračovaní série Zlatá klietka tomu nebolo inak. Lenže keď je tých sklamaní priveľa, odrazí sa to napríklad aj na hodnotení.
Ak mám vyzdvihnúť, čo sa mi na tejto knihe skutočne páčilo, určite sa toho nájde dosť. Keďže Auren je spočiatku v bezvedomí (s potešením musím skonštatovať, že vcelku dlho jej to vydržalo), rozprávania sa ujal Slade. To už samo o sebe je osviežujúca zmena. Avšak, čo sa mi na tom páčilo najviac, boli tie zachádzky do jeho minulosti - do čias, keď bol ešte dieťaťom, čerstvo objavil svoju moc a postavil sa svojmu otcovi, aby ochránil matku. Vysvetlenie toho, ako sa do Orei dostal, bolo takým majákom celej prvej polovice knihy. Tiež sa mi veľmi páčilo, že jeho brat dostal väčší priestor.
Čo sa mi však nepáčilo, bolo, keď sa Auren prebrala, pretože príbeh znova upadol do toho hrozného slimačieho tempa plného recyklácie už použitých myšlienok. Áno, chápem, že si prešla traumou, prišla o svoje stuhy a potrebovala sa s tým nejako vyrovnať a nájsť pôdu pod nohami. No zároveň ma už unavuje to prevažné zameranie na vnútorný rozvoj jednej jedinej postavy na úkor deja. Až na poslednú asi štvrtinu knihy sa vcelku nič nedialo a postavy sa len presúvali z rohu do rohu. Také obrovské prázdno, žiaľ, nedokázali vyvážiť ani šteklivé scény, ktoré boli vcelku fajn, len pokým účastníci neotvorili ústa. Stačilo len jedno slovo a celé sa to zvrtlo na nevydarené, prehnané béčkové p0rno, z ktorého sa mi prevracali oči a doslova som sa modlila, aby to už skončilo.
V predchádzajúcom diele som tiež nadobudla dojem, že smrť milenca Malinu vyliečila a dala jej lekciu, ktorú tá sebestredná ženská nutne potrebovala, ale znova chyba lávky. S poľutovaním som musela skonštatovať, že sa vôbec nezmenila. Môžem len dúfať, že to, čo tentoraz spôsobila, bude už konečne dostatočným budíčkom.
Ako som už spomenula, skutočný dej tohto pokračovania sa rozbehol až pri konci, kedy ostatní panovníci vyzvú Sladea, aby Auren doručil pred súd. Až tu sa konečne začne diať niečo napínavé a nitky sa začnú zamotávať. Úprimne by som bola najradšej, keby práve táto časť bola rozťahaná a autorka sa v nej viac ponimrala. Avšak to je len moje zbožné prianie. Nech je to ako chce, ten koniec ma jednoznačne prinútil okamžite siahnuť po piatom diele Gold. Bude to stáť za to? To dúfam! Pretože si už zase nahováram, že tentoraz si autorka udrží to dobré tempo, pridá nejakú skutočnú akciu a vypustí aspoň 60% tých nezáživným vnútorných monológov. Ako to dopadne, vám poviem v recenzii na nasledujúcu knihu zo série Zlatá klietka, len čo ju dočítam.
Mohlo by vás zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára