Diel: #3
Počet strán: 780
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 18/3/2026-24/3/2026
Moje hodnotenie: 3.5⭐
Roky, ktoré som strávila v zlatej klietke kráľa Midasa, som verila, že ma chráni pred zlom tam vonku… než som si uvedomila, že ma predovšetkým väzní vo vnútri. Teraz som v cudzom kráľovstve, bez pomoci, obklopená klamármi. Nehodlám už však ďalej len sedieť a nečinne sa prizerať, pretože sa vo mne prebudilo niečo temné. Hnev. V žiadnom prípade som ale nečakala, že môj hnev ku mne privolá jeho. Kráľa Ravingera. Je zlovestný, mocný a až nebezpečne zvodný. Poučila som sa, že nemám dôverovať kráľom, ktorí urobia čokoľvek, aby získali, čo chcú. Tak prečo sa mi v jeho blízkosti zviera hruď? Musím našľapovať opatrne, inak hrozí, že stratím viac než len slobodu.
Keďže je to už tretia kniha série a na predchádzajúce diely som tiež napísala recenzie, toto bude asi rýchlovka. Tak sa na to poďme vrhnúť.
Dej sa odohráva primárne v Piatom kráľovstve, takže sme sa podľa očakávania ponorili hlbšie do tohto prostredia. Priznávam, že aj keď mrazivé, ľadové kráľovstvo ako také sa mi vcelku zapáčilo. Nehovorím však o ľuďoch v ňom - ten malý princ je poriadne nafúkaný spratok! Avšak vďaka úryvkom z Aureninej minulosti môže čitateľ zľahka nahliadnuť do jej života v Druhom kráľovstve, ktoré je definované večným dažďom a blatom. Sú to síce len také záblesky, ale aj to sa ráta.
Spomínané je aj Tretie kráľovstvo, v ktorom dominujú púšte a ktoré je označované za nehostinné miesto. Okrem tejto jednoduchej charakteristiky v príbehu vystupuje aj kráľovná tohto kráľovstva, ktorá má moc zachytávať aj tie najtichšie zašepkané slová, takže žiadne tajomstvo v jej okolí nie je v bezpečí. To hovorí samo za seba a len to potvrdzuje, že táto časť sveta je dosť surové miesto. Sú tu aj isté náznaky týkajúce sa záhadného Štvrtého kráľovstva. Napriek presvedčeniu istých postáv, že je to len hnijúca zem, nadobudla som dojem, že Rip tam niečo skrýva a pleseň to asi nebude. No viac sa o jeho tajomstve dozvieme pravdepodobne už čoskoro (za predpokladu, že je môj odhad správny).
Tak trochu som dúfala, že pribudne aj viac zmienok o Siedmom kráľovstve, zemi víl, a o tom, čo sa s ním presne udialo. Žiaľ, v tejto časti toho veľa nie je. Prevažná časť príbehu sa mágii akoby vyhýbala, až som miestami zabúdala, že tu nejaká je, no v závere to autorka poriadne roztočila a k svojmu magickému systému pridala novú, pozornosti hodnú vrstvu.
Autorka nám tentoraz dožičila kapitoly v rôznych pohľadov. Najčastejšie je, samozrejme, rozprávačkou hlavná postava Auren, čo asi nikoho neprekvapí. Avšak byť v jej mysli pridlho vie byť poriadne vyčerpávajúce a tie zmeny pohľadu sú naozaj vítané spestrenie. Ripove a Malinine kapitoly boli vskutku zaujímavé a páčili sa mi, to sa však nedá povedať o Midasovi - ten chlap je nechutný a zvrátený skrz-naskrz. Takému už skrátka niet pomoci.
Malinin príbeh pôsobil ako taká nepotrebná výplň, a hoci sa s tých niekoľkých kapitolách trošku zmenila k lepšiemu, viac než jej konanie ma zaujala postava jej milenca Jea. Podobne ako Sail v prvej knihe, je to len vedľajšia postava, ktorá sa na krátky okamih priplietla do deja a mala tragický osud. Jeo, napriek tomu, ako sa k nemu Malina správala, bol verný až do samého konca, chránil ju a skutočne miloval. Tie paradoxy a priepastné rozdiely medzi naozaj dobrými (najčastejšie zamilovanými) mužskými postavami a tým nechutným odpadom, čo si hovorí "muži", sú v tejto sérii poriadne výrazné. Chýba mi tu nejaký ten stred, niečo medzi tým.
Táto časť príbehu sa skôr než na vývoj deja zameriava na rozvoj postav. Na jednej strane som bola rada a potešilo ma, že si Auren konečne povedala dosť, otvorene sa Midasovi vzoprela a snovala plány na útek z jeho nenásytných pazúrov. No to mohla spraviť aj v niekoľkých kapitolách na začiatku a nie na 700 stranách. Myslím, že už každý v prvej knihe pochopil, čo je to za kreténa, a nepotreboval o tom viac presvedčiť. Úprimne som sa dosť nudila. Všetko sa až neuveriteľne vlieklo a opakovalo, veľa sa tu riešila politika a chýbalo mi nejaké to vzrúšo, skutočný posun vpred. Pokrok v jej vzťahu k Ripovi, interakcie s Lu a pár skutočne vedľajších postáv bolo to jediné, čo stálo za to po značnú časť knihy.
A potom prišiel záver. Odrazu sa všetko dalo do pohybu a napredovalo až prirýchlo. Ak nič iné, tak tá akcia v samom závere rozhodne stála za prečítanie celej tejto masívnej knihy. Autorka tu urobila tiež niekoľko nanajvýš pozoruhodných narážok, v ktorých bude, dúfajme, v ďalšej knihe pokračovať a viac ich rozvinie. Úplne si ma tým namotala. No a epilóg - čo dodať? Niektoré knihy sú ako drogy. Na záver dostanete takú dávku, že potrebujete za každú cenu pokračovať. A Gleam je jednou z nich. Takže sa nabudúce uvidíme znova pri recenzii pokračovania tejto série.
Mohlo by vás zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára