Diel: #2
Počet strán: 764
Jazyk: ENG
Dátum čítania: 12/9/2025-20/9/2025
Moje hodnotenie: 4.5⭐
V pochmúrne pútavom pokračovaní Anathemy sa Maevyth a Zevander musia prebojovať nebezpečenstvami krajiny smrteľníkov, aby Zevandera vyslobodili z pazúrov starodávnej, zlomyseľnej sily, ktorá hrozí zničením oboch svetov.
Tajomná mágia sa prebudila a zmenila svet smrteľníkov na temnejší. Chladnejší. Vyhladovaný. S mäsožravými príšerami a zlovestnou kliatbou šíriacou sa ako mor, posledný záblesk ľudskosti vo Foxglove Parish už dávno vybledol. Pre Maevyth a Zevandera je jedinou šancou na únik cesta cez Eating Woods. Osud však utkal novú sieť a prekročenie mystickej hranice do Aethyrie nemusí byť také jednoduché. Ako sa odkrývajú kosti Maevythinej minulosti a pravdy sa odhaľujú s nepríjemnou jasnosťou, možnosť, že nikdy neopustia Mortasiu, sa stáva čoraz reálnejšou. Pre Zevandera sa, žiaľ, čas kráti. Čím dlhšie zostáva v zemi smrteľníkov, zbavený nevyhnutného vivicatemu, tým viac podlieha blížiacemu sa prízraku šialenstva. Alebo možno tie prenasledujúce tiene sú niekto, kto ho loví. Zúfalé zlo sa blíži a hrozí, že ho vtiahne do najtemnejších zákutí jeho mysle. Lenže tentoraz Maevyth možno nemá moc ho zachrániť.
Druhý diel série je jednoznačne omnoho lepší než prvý, aj keď ani tu sa nedá vyhnúť opakovaniu informácii, ktoré už vieme, a dej sa miestami poriadne vlečie. Dostávame sa však hlbšie do chodu tohto sveta a odhaľujú sa nové vrstvy, ktoré sú dosť zaujímavé a jedinečné. Musím povedať, že výstavbu tohto sveta milujem. Je temný, originálny a plný tajomstiev a nástrah, ktoré nám autorka postupne servíruje. V prvej časti sa to až tak veľmi nespomínalo, no tu do príbehu viac vstupujú božstvá tohto sveta a miešajú karty. Hrdinom neustále hrozí nebezpečenstvo v podobe miestnych obyvateľov, ktorí sa pod vplyvom kliatby zmenili na pavúčie tvory bažiace po mäse - moja arachnofóbia dostala poriadne zabrať a myseľ pre moje vlastné dobro vytesňovala všetko, čo sa týchto beštií týka a bolo toho teda riadne veľa. Hlavne na konci, kde to trošku pripomínalo scénu z hniezda toho nechutného pavúka v Pánovi prsteňov. Z toho ma skoro klepla pepka, ale našťastie sa autorka viac sústredila na hlavných hrdinov a ich drámu.
Čo sa týka postáv, veľa sa nezmenilo. Maevyth sa najskôr bojí o sestru, potom sa snaží pokročiť v mágii a Zevander ju učí bojovať s väčšou precíznosťou a rýchlejšie reagovať. Neskôr natrafí na národ, ktorý pochádza z Aethyrie a tam sa dozvedá viac nielen o sebe a jej moci, ale aj o svojej skutočnej matke a čo sa s ňou stalo. Napriek všetkému jej postava je stále vágna, taká nemastná-neslaná a dosť zaostalá. Neoslovila ma ani predtým a, žiaľ, ani teraz.
Potom tu máme znovu navrátenú postavu Maevythinej sestry, Aleysie, ktorej problémy spustili udalosti prvej knihy a kvôli ktorej sa hlavná hrdinka tak veľmi chcela vrátiť do svojho sveta. A úprimne, vôbec ju nemám rada, pretože jej postava podľa všetkého nemá v popise nič iné, len spôsobovať problémy a ťahať všetkých naokolo k vode. Aleysia sa síce preberie, no niečo s ňou nie je v poriadku (nie žeby to bola nejaká novinka - s ňou niečo nie je v poriadku od samého začiatku príbehu). Okrem problémov, ktoré neustále spôsobuje, nemám pocit, že by vniesla do deja niečo nové alebo prispela k niečomu. Asi by mala predstavovať symbol pekného a pevného sesterského vzťahu, ktorú však tak nejak neexistuje. S Maevyth sa síce dobre poznajú, ale nezdajú sa byť si až tak blízke. Žiadne sesterské tlachanice, zdieľanie tajomstiev alebo postrkovanie sa vpred, len jednostranná túžba Maevyth sestru ochrániť. Je to skrátka postava typu olovená guľa, ktorú by bolo najlepšie odrezať, no snáď teraz, keď jej našli bezpečný "domov", už sa jej konečne zbavíme a viac o nej nebudeme počuť. Chýbať mi ani v najmenšom teda nebude.
Autorka však trošku zapracovala aspoň na hlavnom mužskom hrdinovi, ktorý ako jediný za niečo stojí a je zaujímavý. Jeho postava nadobudla nových rozmerov. V prvej časti bol hlavne ufrflaný, zamračený a zamyslený. V tomto diely sa však trošku odviazal - nielenže sa usmieva, on dokonca aj vtipkuje a podpichuje hlavnú hrdinku. Táto jeho stránka sa však prejavuje len vtedy, keď sú sami. Otvorene pripúšťa, že ho Maevyth priťahuje, ale zároveň sa bráni akejkoľvek intimite s ňou, čo v ich vzťahu vytvára napätie. Tá potláčaná túžba je úplná lahôdka a ešte lahodnejší je moment, keď to konečne praskne a on sa podvolí. Je osviežujúce, že ich vzťah nie je typický vzťah druhov, ktorí sa neustále vrhajú jeden na druhého ako opice na strom, ale je radšej až bolestne opatrný a napreduje krôčik po krôčiku. Asi najlepší bonbónik tejto knihy - okrem teda tej super výstavby sveta a slow burn romantiky - sú kapitoly z jeho minulosti. Síce väčšinou prerozprávajú to, čo o ňom už vieme, pridávajú sa však k tomu aj nové elementy a odrazu puto medzi Maevyth a Zevanderom má úplne inú hĺbku. Toto je tak perfektné...absolútne to zbožňujem!
Koniec bol znova plný akcie a napätia, od ktorého sa nedalo odtrhnúť. Autorka tu vytvorila takmer infarktové situácie, kde jediné, čo dokáže zvíťaziť je len skutočná láska. Samozrejme, príbeh skončil veľmi napínavo, takže ďalší diel potrebujem hneď a teraz. Hlavná hrdinka série síce nestojí zaveľa, no tento svet a celkový príbeh je skoro dokonalý a plný temnoty, o ktorej som ani netušila, že ju potrebujem. Je to jednoznačne dielo, ktoré poteší nejedného nadšenca dark romantasy. Teším sa, čo nové autorka prinesie v ďalšej knihe a hlavne sa neviem dočkať, ako na osud Maevyth a Zevandera budú vplývať tí bohovia, ktorí tu boli spomenutí, a či vôbec. Už aby sme mali dátum plánovaného vydania!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára