Everless: Panství krve a kovu - Sara Holland

Séria: Everless

Diel: #1

Počet strán: 336

Jazyk: CZ

Goodreads

Dátum čítania: 1/6/2025-4/6/2025

Moje hodnotenie: 2.5⭐ 

Úprimne, hneď na začiatku poviem, že táto séria ma sklamala, a to som sa na ňu tak tešila. Knihu som mala na TBR od roku 2019, kedy som sa vrátila k čítaniu vďaka Trónu zo skla, a keďže tento rok som sa rozhodla zredukovať ten dlhočizný zoznam, Everless bola jedna z kníh, ktoré som tam jednoducho nemohla nechať sedieť pod vrstvou prachu. No dosť kecov, poďme k veci. Vopred sa ospravedlňujem za prípadnú iróniu, no inak to pri tomto diele ani nejde.

Jules je mladé dievča, ktoré so svojim otcom žije v malej dedine, kde sa skrývajú po tom, čo museli ujsť z hradu Everless. Jules totiž zachránila princa Roana pred istou smrťou, keď ho jeho brat Liam strčil do plameňov v kováčskej vyhni, a Liam ich teraz hľadá, aby sa im pomstil, alebo tak jej to aspoň jej otec tvrdí. Bez práce vo svete, kde sa platí kovokrvou - mincami, ktoré vznikajú z času odobratého z krvi jedinca -  Julesina rodina trpí biedou. Jej otec si už nechal odobrať toľko rokov života, až sa Jules obáva, že mu už veľa nezostáva. A tak, keď príde vyberač nájmu, Jules s ním uzavrie dohodu - odíde pracovať na hrad, kde zháňajú slúžky pred príchodom kráľovskej návštevy, a po návrate splatí, čo dlžia aj s úrokmi. Hlavná hrdinka sa teda zúčastní výberového konania napriek tomu, že jej to otec zakázal, a uspeje. Jules sa tak vráti späť na hrad Everless pod falošným menom a dúfa, že ju nikto nespozná - čo sa samozrejme nestane (moment na prevrátenie očí - fakt bola taká blbá, že si myslela, že to vyjde?! Veď tam žila celé roky, vyrastala s tamojšími deťmi sluhov, z ktorých mnohí ešte vždy na hrade pracujú!) Krátko po príchode sa jej ujme stará kuchárka, ktorá ju hneď spozná, a aj obaja princovia, ktorí sa s ňou v detstve hrali, ju tiež spoznajú a na prvý pohľad(!) Jules sa obzvlášť snaží vyhýbať Liamovi, s ktorým na seba neustále narážajú, no miesto, aby sa jej pokúsil zbaviť, pohráva sa s ňou. Krátko po jej príchode sa na hrade objaví aj jej otec, ktorý je už na pokraji smrti. Jules pre neho zorganizuje útek, no dôjde k nepredvídateľným udalostiam a jej otec záhadne zomrie po pokuse dostať sa do trezoru. Jules, ako inak, z toho viní Liama a rozhodne sa na hrade zostať, aby sa mohla pomstiť a zistiť, o čo otcovi šlo.

Kráľovná dorazí v sprievode svojej adoptívnej dcéry Iny, ktorá sa má vydať za princa Roana. Roan až príliš okato hádže očkom po Jules a dokonca jej dohodí pozíciu Ininej komornej. Ina aj kráľovnina osobná slúžka Caro, ktorá ju zaškoľuje, sú k nej priateľské a s oboma dobre vychádza. Inu však trápi jej minulosť a pátra po svojich skutočných rodičov. V momente, keď do svojho hľadania zapojí aj Jules, veci sa začnú komplikovať a hlavná hrdinka zisťuje, že celý jej život bola jedna veľká lož.

Jednou z vecí, čo sa mi na tejto knihe páčili, bol svet, ktorého história sa odvíjala od legendy o čarodejnici a alchymistovi, ktorý jej ukradol srdce. Zaujala ma taktiež kovokrv. Myšlienka, že si ľudia môžu s krvou nechať odobrať určité množstvo času, ktorý im zostáva, premeniť ho na platidlo a rovnakým spôsobom si život opäť predĺžiť, je vskutku originálna. Prvá kniha sa touto témou výrazne zaoberala, dosť s ňou pracovala a rozvíjala ju, a to až do takej miery, že som si myslela (dúfala), že kovokrv bude zohrávať hlavnú rolu v celej zápletke.

Postavy tiež neboli najhoršie a to vrátane záporákov.  Princ Roan bol síce tak trochu natvrdnutý hlupák s rozumom medzi nohami a jeho brat Liam bol natoľko nečitateľný, že sa väčšinou ani nedalo povedať, o čo mu vlastne ide a aká je jeho úloha v príbehu, ale to bolo vcelku v poriadku. Prekvapenie vo forme odhalenia skutočného zloducha tejto série bolo tiež zaujímavé. Avšak bola tu jedna postava, ktorú som jednoducho nedokázala stráviť a pokazila mi celý zážitok z čítania -  a to *fanfáry* hlavná postava Jules. Jej jednanie a myšlienkové pochody nedávali zmysel a po čase som nadobudla pocit, že má asi alzheimra alebo niečo také. Zo začiatku som sa ju snažila ignorovať, čo nebolo ľahké keďže príbeh je rozprávaný z jej pohľadu. Snažila som sa aj nájsť nejaké vysvetlenie pre jej chovanie - veď ktorý tínedžer niekedy nespraví opak toho, čo rodič povie? Núdzové situácie volajú po núdzových riešeniach. Lenže tých nepochopiteľných blbostí bolo čoraz viac a viac, až toho bolo  príliš a začala mi neznesiteľne liezť na nervy. 

Poslednou kvapkou bolo - spoileru sa tu asi nevyhnem, ale je to už staršia kniha, tak neva - keď jej konečne došlo, že pre ňu kráľovná predstavuje skutočné nebezpečenstvo, čo jej mimochodom otec dookola prízvukoval. Od samého začiatku Jules vedela, že kráľovná si Inu chová ako banku na roky, ktoré jej vezme skôr než si Ina vôbec pričuchne ku korune. Všetci na hrade si to šepkali, pretože to nebola prvá dedička a všetky pred ňou postihol rovnaký osud. Táto informácia bola počas celého príbehu zopakovaná toľkokrát, až to už nebolo pekné. K záveru príbehu Jules konečne docvaklo, kým je, a že kráľovná je čarodejka, a o pár riadkov nižšie jej to docvaklo znova (taký WTF moment, kedy si jeden povie, či náhodou neskočil o tých niekoľko riadkov späť). Na druhý pokus sa k tomu pridala aj panika a Jules chcela ujsť z Everless čo najďalej a skryť sa. No dobre, v pohode, ešte aj k tomu dostala pomoc a všetko išlo ako po masle. Čo myslíte, že sa stalo potom? Uprostred úteku jej znova došlo, že kráľovná je čarodejka - toto bolo už fakt viac než trápne - a že Ine ide o život, čo už predsa dávno vedela. Tento raz si povedala, že jej na Ine záleží a musí jej pomôcť, takže sa len tak z ničoho nič otočila a utekala naspäť na hrad. Scéna ako z B-čkového hororu, no dobre, ešte sa nad tým dalo privrieť oko. Ale! Prišla na hrad, stretla Roana, povedala mu, aby zobral Inu a počkali na ňu, pretože Jules si zmyslela, že pôjde za kráľovnou. Na čo? To by som aj ja rada vedela. Nemala plán, ani zbraň, ani len dôvod -  nikto ich neohrozoval ani im nebránil v odchode. Toto bol ten najväčší nezmysel jej chovania aj celého príbehu a podľa mňa veľmi nasilu vytvorená zápletka. Nemalo to ani hlavy, ani päty, len to zabilo aj to dobré, čo v príbehu bolo, a úplne to túto knihu odpísalo (pre mňa určite).

Základná myšlienka príbehu bola takmer dokonalá a mala kopu zaujímavých elementov, ale nekonečné opakovanie a takéto nezmyselné nasilu scény to celé zničili a po dočítaní som bola nielen sklamaná, ale hlavne naštvaná. Keďže som to čítala v češtine, tak trochu som dúfala, že to bolo zapríčinené len zlým prekladom (pri ktorom sa len tak náhodou stratila všetka logika deja) a že v originály to nevyznelo až tak zle. Aj preto som sa rozhodla dať druhému dielu ešte šancu, pochopiteľne v angličtine. Ako to dopadlo, sa dozviete už čoskoro.