A/N: I imagine Spring Court as a beautiful piece of land, an ideal setting for fairy tales and that's why 'fairy tale' is the main topic of the fictions for this year's Tamlin week. There's everything from sweet, naïve romance to retellings, so I hope you will find something that suits your taste
Organized by @tamlinweek
Read on Ao3 (registered user only)
Ako už mnohí určite viete, na Japonsko útočí ničivý tajfún Šanšan. Správy o ňom a jeho postupe sú v centre pozornosti už niekoľko dní. Nebudem tu dokumentovať celý jeho postup a škody a životy, ktoré si cestou vyžiada. To prenechám spravodajským médiám. Chcem si tu len urobiť súhrn toho, čo sa deje v oblasti kde žijem a ako to mňa a moju rodinu zasiahne (snáď sa nič zlé nestane a dôjde mu dych než sem dorazí).
Summary: Y/N is from Hewn city, expecting to get married to one of the horrible lords there. When a marriage proposal from new High Lord of Autumn himself is delivered, her father is more than happy to sell his daughter. And so Y/N is sent to Autumn Court.
She heard the horrific rumors about her husband-to-be, saw him several times in Hewn city and she doesn't expect him to be any different from males she grew up with.
But what if he isn't so bad as they say?
Po návšteve chrámu Kijomizudera, sme sa predierali úzkymi uličkami s malými obchodíkmi a čajovňami. Samozrejme sme neodolali a v jednej sme sa zastavili na zmrzlinu s príchuťou matča a sakura. To bola mňamka. Keď sme sa osviežili, pokračovali sme ďalej smerom k chrámu Kódaidži.
Ako sme sa vzďalovali od chrámu Kijomizudera a obľúbených obchodných uličiek, turistov výrazne ubudlo. Konečne sme sa mohli normálne pohybovať a nikto nás nebodal slnečníkmi do hláv. Len čo sme si vyšliapali pár schodíkov, naskytol sa nám krásny a nikým nerušený výhľad na pagodu Jasaka, ktorá patrí k chrámu Hókandži. Samozrejme cestou sme si odbehli, aby sme si spravili ten dobre známy záber, no s davom turistov vo všetkých možných pózach to nebolo ono. Tento výhľad nám to však bohato vynahradil.
Poviem vám, že ten dav, cez ktorý sme sa museli predrať, aby sme sa do chrámu vôbec dostali, bol otrasný. Bolo tu nielen veľa cudzincov, ale hlavne príšerne veľa školských zájazdov. Doslova hlava na hlave a až okolo obeda sa to konečne preriedilo a dalo sa aj normálne sa pohybovať ulicami.
